Tatranské plesá – čo ste o nich nevedeli

Tatranská príroda je bohatá na plesá. V porovnaní so susediacim Poľskom, na našom území sa ich nachádza dvojnásobok – viac ako 80 plies. Aj napriek tomu, že drvivá väčšina slovenských ľadovcových jazier leží v oblasti Vysokých Tatier, prírodné drahokamy nájdeme aj v nízkotatranských oblastiach. V nasledujúcich riadkoch vám predstavím tie najzaujímavejšie.

Plesá Vysokých Tatier

Veľké Hincovo pleso

Pleso s prívlastkom „naj“. So svojou rozlohou 20,08 ha a hĺbkou 53,7 m mu totiž patrí prvenstvo medzi plesami na území Vysokých Tatier. Traduje sa, že nesie meno po pastierovi, ktorý k nemu ako prvý vystúpil. Vyhľadávanou prístupovou trasou je turistický chodník z Popradského plesa značený modrou farbou. Keďže Hincovo pleso sa nachádza v nadmorskej výške 1944 m n. m., približne dve tretiny roka je jeho vodná hladina ukrytá pod vrstvou ľadu. Ako väčšina tatranských plies, aj Hincovo bojuje s problémom postupného zmenšovania sa. Hlavnou príčinou tejto situácie je zanášanie plesa sutinou.

TIP: Hincovo pleso nemá žiadny povrchový prítok, avšak vyteká z neho Hincov potok, ktorý so sútokom Krupej tvorí rieku Poprad.

Zelené pleso

Pozornosť nejedného oka upúta svojou neobvyklou zelenou farbou. Naši predkovia dlho viedli polemiky o tom, čo spôsobuje zelené sfarbenie plesa. Jedna z miestnych legiend hovorí, že sa doň zrútil smaragd z neďalekej Jastrabej veže, vďaka ktorému je vodná plocha zelenkastá. Pravdou však je, že na jeho dne vyviera niekoľko prameňov, ktoré dodávajú plesu typickú farbu. Pleso leží v prekrásnom prostredí Vysokých Tatier a vedie k nemu nenáročný turistický chodník z Bielej vody. Trasu majú v obľube rodiny s deťmi.

Na plesá je krásny pohľad aj v zime. Autor fotky: Martin Viglaský

TIP: Po viac ako dvojhodinovom výstupe k plesu sa môžete osviežiť bylinkovým čajom alebo si dopriať výdatný guláš na Chate pri Zelenom plese, známej aj ako Brnčalka.

Štrbské pleso

Naše najznámejšie pleso leží v obci Štrba, po ktorej dostalo svoje pomenovanie. Ešte v 19. storočí miestni uvažovali o jeho vypustení, aby získali cennú pôdu, postupom času však nadobudlo čoraz väčšiu popularitu. V súčasnosti je dôkazom záujmu turistov o túto lokalitu vysoká návštevnosť, ktorá neklesá ani v chladných jesenných a zimných mesiacoch. V okolí plesa sa naskytá mnoho príležitostí na jednoduchú turistiku. Častou voľbou návštevníkov je prechádzka po vyše dvojkilometrovom chodníku tiahnucom sa pozdĺž plesa.

Ďalšou možnosťou je výstup k neďalekému vodopádu Skok a rovnomennému plesu. Začiatkom túry je rázcestie žltej a červenej značky pri Štrbskom plese. Cestu označuje práve žltá farba. Viac ako hodinu a pol dlhá trasa cez Mlynickú dolinu je na záverečných úsekoch z hľadiska bezpečnosti zaistená reťazami. Po ich zdolaní sa návštevníkom odkrýva pohľad na tečúcu masu vody a Pleso nad Skokom. Pre skúsenejších turistov bude isto zaujímavý celodenný prechod Mlynickou a Furkotskou dolinou, v ktorých ležia ďalšie známe plesá – Malé a Nižné Kozie pleso, Capie pleso, Okrúhle pleso, Vyšné a Nižné Wahlenbergovo pleso (pomenované po švédskom botanikovi a lekárovi Göranovi Wahlenbergovi) či Furkotské pleso.

TIP: V Štrbskom plese žije vzácny druh ryby sih maréna. Bol tu umelo vypustený koncom 20. rokov 20. storočia.

Popradské pleso

Spoznávať krásy tatranskej prírody sa rovnako oplatí aj na trase Štrbské pleso – Popradské pleso. Ľahká orientácia a nenáročný terén robia z trasy atraktívne miesto pre horských cyklistov a rodiny s deťmi. Nad štvrtým najväčším jazerom vo Vysokých Tatrách sa vypínajú štíty Zlomiskovej veže, Ostrvy a Malej Bašty. Voda v Popradskom plese dosahuje priemernú teplotu 16 °C. V jeho blízkosti sa nachádza chata s celoročnou prevádzkou, v limbovom háji vzdialenom pár metrov od plesa môžete vidieť symbolický cintorín – spomienkové miesto na obete horských nešťastí.

Turistický chodník pokračuje od plesa po tatranskej magistrále (červená značka) cez serpentíny vrcholu Ostrva a Batizovské pleso až na Hrebienok. Hoci Batizovská dolina nie je verejnosti prístupná, turisti cestou na Sliezsky dom a Hrebienok majú možnosť vidieť pozostatky jazera vytvoreného činnosťou ľadovcov.

Popradské pleso je, žiaľ, späté s tragickou udalosťou. V januári v roku 1974 pád lavíny spôsobil smrť jedenástich študentov lyžiarskeho výcviku a ich učiteľa.

Modré pleso

Pleso s čarovným názvom je najvyššie položené tatranské jazero prístupné po turistickom chodníku v Malej Studenej doline. Keďže leží v nadmorskej výške 2157 m n. m., väčšinu roka je pokryté ľadom. O 50 metrov vyššie, v teréne dostupnom len horolezcom a turistom v sprievode horského vodcu, sa nachádza Baranie pliesko. To však vplyvom teplotných rozdielov často vysychá. Na rozdiel od neho sa Modré pleso pre celoročný dostatok vody  označuje ako stále. K Modrému plesu s priemerom 73 m vedie viacero trás, napríklad z Tatranskej Javoriny, z Hrebienka, zo Skalnatého plesa, z Tatranskej Lomnice, Tatranskej Lesnej či zo Starého Smokovca.

TIP: Pokiaľ sa rozhodnete pre výlet do Malej Studenej doliny, nevynechajte okrem návštevy Modrého plesa Päť Spišských plies pri Téryho chate.

Poklady Nízkych Tatier

Vrbické pleso

Najznámejšie a najväčšie prirodzené jazero v Nízkych Tatrách. Nájsť ho môžete v tichom prostredí Demänovskej doliny vzdialenom asi 15 minút od parkoviska v časti Biela Púť. Jazero sa označuje za morénové, pretože vzniklo ústupom ľadovca z Chopka a Derešov. Okolie plesa dopĺňajú náučné tabule, ktoré informujú turistov o živočíchoch a vegetácii v oblasti a zároveň slúžia ako učebná pomôcka pre žiakov základných škôl. V nedávnej minulosti od 60. rokov 20. storočia bolo na Vrbickom plese povolené člnkovanie, táto aktivita však v 80. rokoch z Demänovskej doliny vymizla. Mnohí návštevníci aj obyvatelia doliny stále sympatizujú s myšlienkou obnovenia tejto tradície.

TIP: V okolí Vrbického plesa platí piaty, teda najvyšší stupeň ochrany. Pleso je od roku 1975 národnou prírodnou pamiatkou.

Lukové pliesko

Pred zvedavými zrakmi turistov sa ukrýva v Lukovej doline na severnej strane Nízkych Tatier pod hrebeňom Chopku. S rozlohou 0,2 ha a hĺbkou 4 m patrí skôr k menším plesám. Podobne ako Vrbické pleso vzniklo ústupom ľadovca a zahradením morénou. Najvyššia vodná hladina v pliesku je na začiatku jari v období topenia snehu. Koniec leta so sebou prináša jeho vysychanie. Podobný osud zastihne vplyvom jednotlivých ročných období aj Latiborské pleso pod Latiborskou hoľou v západnej časti Tatier.

K pliesku nevedie turistický chodník, je viditeľné voľným okom z vrcholu Chopku.

TIP: Odporúčame vám pozrieť si aj našu infografiku o tatranských plesách, ktorú sme spracovali v staršom článku. Sú v nej zaujímavosti o plesách spracované v grafickej podobe.

Zapíšte si do cestovateľského denníka

  • Smaragdová farba Zeleného plesa je dielom prameňov vyvierajúcich na jeho dne.
  • Vrbické pleso je najväčšie prírodné jazero Nízkych Tatier.
  • Na Popradské pleso vedie zo Štrbského nenáročný turistický chodník vyhľadávaný rodinami s deťmi.
  • Malé plesá v Nízkych Tatrách koncom leta vysychajú.

 

Autor titulnej fotky: Martin Viglaský

 

Ebook: Vodné bohatstvo Slovenska

E-book: Vodné bohatstvo Slovenska

Zaujímavosti o vodných krásach Slovenska, tipy na výlety či šikovné rady ohľadom miest na oddych a občerstvenie - to a ešte omnoho viac vám prináša prvý e-book venovaný slovenskej vode, z dielne redakcie portálu Naša voda 🙂
Momentík..

Ďakujeme! E-book sme vám úspešne zaslali na zadanú adresu.

 

Diskusia k článku