Dobšinská ľadová jaskyňa – jaskyňa tisícich tvárí

Autor: Redakcia

Vitajte v raji. V Slovenskom raji. Presne tam sa totiž nachádza jedna z najčarovnejších jaskýň Slovenska, ale aj Európy. Dobšinská ľadová jaskyňa je určite jedna z tých, ktorú by nemal obísť žiaden Slovák. Rajská príroda a božský pokoj. To všetko vám vie ponúknuť okolie Dobšinej. V zime nepocítite veľký rozdiel po vstupe do jaskyne a v lete môže byť príjemným osviežením počas nekonečných slnečných dní.

Každý rok nové prekvapenie

Nie nadarmo sa Dobšinskej ľadovej jaskyni hovorí jaskyňa tisícich tvárí. V podstate všetky jaskyne podliehajú nejakým zmenám vplyvom živlov, no tie sú počas nášho života len ťažko pozorovateľné. Tieto zmeny sú pomalé, takmer nepatrné a prebiehajú už veľa rokov. Práve preto je Dobšinská ľadová jaskyňa výnimočná. Ľad v nej pracuje rýchlejšie. Ak ste už túto jaskyňu navštívili v minulosti, odporúčame tam zájsť znova. Ak máte fotografickú pamäť, určite nám dáte za pravdu, že jaskyňa vyzerá v súčasnosti trochu inak. Je to práve vďaka ľadu a dekoráciám, ktoré vytvára. Každý rok sú niečím iné a nové.

Ako sa k jaskyni dostanem?

Dobšinskú ľadovú jaskyňu nájdeme na území Národného parku Slovenský raj, v okrese Rožňava, presnejšie v obci Dobšiná. Už samotná cesta do obce je pokojná a krásna. Po opustení vozidla na vyhradenom parkovisku vás čaká zhruba 25 minútová nenáročná prechádzka cez les po upravenom chodníku. Do obce sa viete dostať aj spojmi autobusovej či vlakovej dopravy.

Vstup do jaskyne

Niečo viac o jaskyni

Vchod do samotnej jaskyne sa nachádza na severnom svahu vrchu Durča, v nadmorskej výške 969 m.n.m. Ide o krasovú jaskyňu, ktorá sa svojimi rozmermi stala jednou z najväčších ľadových jaskýň v Európe, čím si zaslúžila aj pozornosť UNESCO. Je chránenou oblasťou nielen v slovenskom, ale aj celosvetovom meradle.

Na Slovensku ide o najväčšiu ľadovú jaskyňu. Na dĺžku má 1491 m a na výšku 112 m. Ako návštevníci môžete absolvovať 515 metrov dlhú trasu, ktorá trvá približne pol hodiny. Vstupy do jaskyne sú organizované sprievodcami vo vopred určených časových intervaloch.

Pred začatím prehliadky je dobré si oddýchnuť, aby náš organizmus bol pokojný a zmeny prostredia znášal čo najlepšie. Teploty v jaskyni ani v letných mesiacoch nestúpnu nad bod mrazu, a preto môže byť teplotný rozdiel miernym šokom pre organizmus. Čoraz viac zdravotníkov však tvrdí, že striedanie tepla a zimy na náš organizmus vplýva blahodarne. Tak prečo nie?

Ako to teda bolo?

Dobšinská ľadová jaskyňa bola v minulosti známa ako „ľadová diera“. Jaskyňu objavil banský inžinier E. Ruffíni v sprievode kolegov v roku 1870. O rok neskôr už bola jaskyňa sprístupnená verejnosti. V roku 1887 sa stala prvou jaskyňou v Európe s elektrickým osvetlením. Zaujímavosťou tohto miesta je aj to, že v minulosti bola jaskyňa sprístupnená pre ľudí ako verejné klzisko. Vďaka výnimočnosti jaskyne si tu nadšenci zimných športov prišli na svoje aj v lete.

Stará pohľadnica zobrazujúca korčuľovanie v jaskyni.

Len málokto vie, že sa v jaskyni organizovali korčuliarske Ľadové slávnosti pod organizačnou taktovkou M. Marka, rodáka z Rožňavy a veľkého nadšenca korčuliarskeho športu. Prvý ročník sa odohral už v roku 1893. Nasledujúce ročníky slávností sa síce nekonali pravidelne, no objavilo sa tu veľa slávnych osobností Rakúsko-Uhorska z rôznych spoločenských oblastí.

Okrem iného v priestoroch Veľkej siene trénovalo hneď niekoľko krasokorčuliarskych osobností (napríklad Karol Divín, Eva Grožajová a ďalší). Ich tréningy prebiehali v horúcich letných mesiacoch, od júna do augusta, kedy možnosti neboli také priaznivé ako v dnešnej dobe a kryté haly neboli k dispozícii.

TIP: Pri prehliadke jaskyne si vo Veľkej sieni na chvíľu zatvorte oči a predstavte si atmosféru ľadových hier spred 120 rokov. Ako asi vyzerali ich korčule? Čo mali dámy oblečené a o čom asi konverzovali?

 

Zapíšte si do cestovateľského denníka:

  • Dobšinská ľadová jaskyňa je najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku a jedna z najväčších v Európe.
  • V prípade letnej návštevy si do „batôžka“ pribalím aj niečo teplé na oblečenie.
  • Ak mám zakúpený potrebný doklad, robím vizuálne záznamy pre neskoršie porovnanie prístrojom na to určeným, ak nie, fotím si to v mysli (v tom prípade veľa šťastia).
  • Ak už sa nachádzam v tejto oblasti, určite neprehliadnem ani vodnú nádrž Dedinky, kaštieľ Betliar či hrad Krásna hôrka.

 

Ebook: Vodné bohatstvo Slovenska

E-book: Vodné bohatstvo Slovenska

Zaujímavosti o vodných krásach Slovenska, tipy na výlety či šikovné rady ohľadom miest na oddych a občerstvenie - to a ešte omnoho viac vám prináša prvý e-book venovaný slovenskej vode, z dielne redakcie portálu Naša voda 🙂
Momentík..

Ďakujeme! E-book sme vám úspešne zaslali na zadanú adresu.

 

Foto: slovakia.com

 

Diskusia k článku