Viacero vedcov zistilo, že práve od dôb, keď sa začalo vo veľkom odvodňovať krajinu, krotiť korytá riek betónom, budovať odvodňovacie kanalizácie a kanály, zvýšila sa ťažba dreva s použitím ťažkých mechanizmov a začalo sa pracovať s nesprávnou agrotechnikou pri obrábaní a pestovaní poľnohospodárskych plodín, tak práve tieto činnosti vplývali na intenzívnejšie otepľovanie Zeme.
Strácame podzemnú vodu
Starosta obce Petrova Lehota pri Trenčíne tento rok konštatoval, že vo viacerých domoch v obci úplne vyschli studne. Kedysi stačilo mať 4 – 5 metrov hlboké studne, dnes ľudia musia ísť až do 20-tich, ba až 30-tich metrov, aby našli vodu.
Vodohospodári hlásia, že na strednom Považí výška hladiny Váhu klesla niekde až o dva metre. Situácia je naozaj kritická, keďže bolo mnoho obcí v tejto lokalite, ktoré dokázali zadržať desať sekundových litrov z prameňov hôr a v súčasnosti sú to už len dva sekundové litre. Podľa meraní v našich riekach a potokoch preteká o 2/3 menej vody ako pred 40-timi rokmi. Vodné toky sú regulované – rovnobežné, čiže voda rýchlo odteká. V minulosti boli vodné toky kľukaté, čo napomohlo k zadržaniu vody v krajine.
Až 65 % územia Slovenska je pravidelne odvodňovaného
Výrazným prvkom, ktorý napomáha odvodňovaniu, je tzv. betónová krajina. Ide o veľký počet plôch našich miest a obcí (veľkoplošné prízemné stavby nákupných centier a výrobných hál, parkoviská, cestné komunikácie, chodníky), ktoré sú odkanalizované priamo do vodných tokov. Podľa odborníka na vodu Štefana Vaľa majú tieto vymenované zhutnené plochy na Slovensku výmeru 203-tisíc km. Štefan Vaľo však pripomína, že umelé odvodňovacie svahy, ktoré sú pri týchto cestách a odvodňovacích kanáloch, odvodňujú dané územie po celej dĺžke až do 150 metrov do vnútrozemia a ich výmera je na Slovensku 210-tisíc km.
(Foto: sme.sk)
Celkovo odhadovaná plocha odvodňovaného územia na Slovensku tvorí až 65 % územia Slovenska a to sú naozaj alarmujúce čísla.
Odvodňovanie lesov a ako proti tomu bojovať
Záplavy, ktoré sužujú naše obce a mestá v prevažne zalesnených územiach Slovenska, sú výraznou mierou spôsobené zvýšenou ťažbou dreva. Pri lesných prácach sa približne v 85 % využívajú rôzne mechanizmy, preto je aj vybudovaný neodôvodnený počet lesných ciest, zvážnic a približovacích ciest. Tieto zariadenia taktiež umožňujú rýchly odtok zrážok do vodných tokov.
Voda uniká aj cez svahy, ktoré boli umelo preťaté týmito cestami, a tým sa odvodňujú obrovské plochy lesa. Keďže voda sa nevsiakne do lesnej pôdy a do podzemných vôd, ale rýchlo z lesa vďaka zhutnenej pôde odtečie, hladina podzemných vôd je nízka, preto nemôže výrazne a pravidelne zásobovať naše pramene, studne, rieky, potoky a prostredie vodou.
Hlavným opatrením, ako v lesoch udržíme vodu aj po ťažbe, je prekopanie nepotrebných lesných ciest na praktické malé hrádzky, ktoré neumožnia vode odtiecť z tohto územia. Pri prerušených svahoch je potrebné vytvoriť aj väčšie vodné nádrže, ktoré udržia vodu v lese.
Ako sme si vysušili poľnohospodársku pôdu
V minulosti sa vo veľkom rozsahu budovali melioračné zariadenia aj tam, kde neboli potrebné. Začalo sa s veľkoplošným obrábaním, pričom došlo k likvidácii remízok, hrádzí, vsiakacích pásov, terás, vetrolamov, kvôli čomu zanikli lány s optimálnou výmerou od 3 – 30 ha. Mnohokrát sa vytvorili veľké lány s výmerou väčšou ako 100 – 150 ha. Používaním ťažkých poľnohospodárskych mechanizmov, minimalizujúcimi agrotechnickými operáciami s absenciou hlbokej orby a podorničného kyprenia, nevhodnými osevnými postupmi, totálnym výpadkom aplikácie maštaľného hnoja a brutálnej aplikácii anorganických prvkov do pôdy sa dosiahlo fatálne zhutnenie poľnohospodárskej pôdy. Dažďová voda na poliach sa vôbec nevsiakne do pôdy, ale dostane sa iba do niekoľkých centimetrov hornej vrstvy a podstatné množstvo rýchlo odtečie. Keď je vonku teplo, nevsiaknutá voda sa rýchlo odparí, takže nemá šancu dostať sa do spodných vôd.
Určite ste si na prechádzke po našich poliach všimli, že sú na mnohých miestach kamenisté. To je tiež spôsobené odtokom vody, ktorá nevsiakne, ale steká po poliach do riek a potokov a odplavuje najúrodnejšiu ornicu, ktorá potom upcháva naše vodné nádrže a poľnohospodárska pôda zbavená ornice sa tak stáva málo úrodnou. Pôdy na svahu sa neobrábajú a neosievajú po vrstevnici, pričom pôdy so sklonom nad 12 ° by mali byť zatrávnené.
V odvodňovacích kanáloch sa musia vytvárať kaskády a priepustné hrádzky, ktoré spomalia odtok vody, čím spôsobíme jej intenzívnejšie presakovanie a udržanie sa na poliach. Z dôvodu hrozby prívalových dažďov (čo narúša brehy malých vodných tokov) je potrebné vysádzať vhodné brehové dreviny. Veľmi dôležité je aj obnovovanie mokradí.
Čo robiť v mestách a dedinách
Na územiach našich obydlí sme si zvykli zbaviť sa dažďovej vody čo najskôr a odkloniť ju do kanálov. V Škandinávii majú historickú tradíciu zelené strechy. Sú to strechy, na ktorých máme pôdu s rôznorodým rastlinstvom, ba dokonca pri plochých strechách a terasách si môžeme vytvoriť záhrady, v ktorých dokážeme pestovať vlastné ovocie a zeleninu.
Vieme, že v lete počas horúčav sú mestá doslova rozohriate ako sauny. Práve zelené strechy dokážu proti tomuto javu bojovať, čím zachránime aj množstvo životov. Keď si uvedomíme, že stovky až tisíce ľudí ročne podľahnú horúčavám… A zároveň ušetríme energiu, ktorú by sme ináč museli minúť na klimatizáciu.
Zelené strechy šetria i naše peniaze, keďže majú životnosť aj viac ako 100 rokov. Produkujú nám kyslík, pohlcujú škodliviny z ovzdušia, znižujú prašnosť, dokonale izolujú a zabraňujú úniku tepla a v lete fungujú ako prirodzená klíma. Vytvárajú miesto pre život hmyzu a rôznych organizmov, pohlcujú hluk, odbremeňujú čističky vôd, sú dokonalou prevenciou proti požiaru a tým, že udržiavajú dažďovú vodu, sú aj veľkou protipovodňovou prevenciou.
Ak sa vám veľmi nechce investovať do zelenej strechy, môžete sa pustiť do vytvorenia tzv. dažďovej záhrady. Pre náročnejších sú tu jazierka, do ktorých môžete taktiež zachytávať dažďovú vodu.
K zlepšeniu stavu vody na Slovensku môže svojou troškou prispieť každý z nás – chce to len trochu námahy, za ktorú sa nám príroda miliónkrát odvďačí.
