Studne opradené legendami: vydajte sa po ich stopách

Bez studne sa kedysi nezaobišlo žiadne poriadne mesto ani dedina. Studňa bola zdrojom pitnej vody obyvateľov a v prípade šľachty aj akousi prestížou. Do dnešných čias za zachovali predovšetkým tie na zámkoch a v hradných komplexoch. Svoj pôvodný účel – zásobovanie vodou už síce stratili, neupadli však do zabudnutia. Ľudia ich neustále radi navštevujú a plnia ich mincami s tajným prianím ešte raz sa k nim vrátiť. Päť zachovaných pamiatok opradených legendami vám aj my predstavíme v nasledujúcich riadkoch.

Zlovestný drak v Bytči

Kde bolo, tam bolo, v studni zámockého parku mesta Bytča žil kedysi zlovestný drak. Povrávalo sa, že mal dlhočizný chvost, ktorý siahal až do Váhu a vždy, keď sa nazlostil, prišla potopa. Napriek tomu, že ide len o miestnu povesť, draka v studni nájdete dodnes. Myšlienku obávaného tvora oživil záhradný architekt Jozef Janiš spolu s umeleckým kováčom Marekom Pružinom. Ich dielo inštalované v zámockej studni váži až 170 kilogramov a v nočných hodinách sa vďaka farebným LED-kám mení na svetelnú atrakciu.

Zo studne do jaskyne

Pri návšteve Bojnického zámku vás sprievodcovia zavedú do prírodnej jaskyne v travertínovej kope, na ktorej čnie majestátny zámok. Okrem nespútanej podzemnej krásy vás na jaskyni upúta ešte jeden fakt: je to najhlbší bod zámockej studne. Určite nám dáte za pravdu, že málokedy budete mať také šťastie dostať sa až na samotné dno – tam, kam padajú všetky mince s nevysloveným želaním skorého návratu. S bojnickou studňou a jej jaskynným dnom sa spája mnoho zaujímavostí. Hovorí sa, že z hradu viedla cez studňu a jaskyňu tajná chodba. Čo je na tom pravdy, zostáva, žiaľ, do dnešných čias zahalené rúškom tajomstva. Isté však je, že podzemné priestory obývali v dávnej minulosti predkovia súčasného človeka, ktorí tu našli bezpečnú skrýšu a termálnu vodu. V priebehu storočí sa na jaskyňu zabudlo a znovu ju objavili až robotníci v roku 1888 pri čistení a opravách studne. V roku 1967 došlo k jej sprístupneniu a odvtedy o ňu záujem turistov neutícha.

Napila sa z nej celá dedina

Studne kedysi neboli iba výsadou šľachty na zámkoch a hradoch, ale hlavným zdrojom pitnej vody, ktorý sa nachádzal v každej dedine a meste. Výnimkou nebol ani Vlkolínec, kde môžete stále obdivovať 12 metrov hlbokú zrubovú studňu. Jednoduchá drevená konštrukcia na kamennej podmurovke bola jediným zdrojom vody pre celý Vlkolínec. Obyvatelia ju vyhĺbili v roku 1860 a dnes ju uvidí každý, kto navštívi ružomberský skanzen.

„Vodu máš, ale srdce nie“…

…vyriekol turecký šľachtic Omar, keď odchádzal s vyslobodenou Fatimou z Trenčianskeho hradu. Aby však Omar získal svoju vyvolenú, musel najprv splniť podmienku hradného pána Štefana Zápoľského – vykopať do skaly studňu. Po dlhých troch rokoch sa Omar konečne dočkal a zo skaly vytiekla voda. Zápoľskému neostávalo iné, iba splniť slovo, ktoré sal a šľachtic si tak mohol odviesť krásnu Fatimu. Na pamiatku príbehu boja týchto dvoch sŕdc stojí na Trenčianskom hrade stále legendárna studňa, ktorá časom získala prívlastok „Studňa lásky“.

Voda nad zlato

Povesťou so šťastným koncom sa pýši aj studňa na Bratislavskom hrade. Traduje sa, že o studňu sa staral vodár Janko, ktorý dennodenne ťahal vodu pre celý hrad. V jeden deň prišla na hrad vzácna návšteva, a preto musel Janko naťahať viac vody ako obvykle. Keď unavený vyťahoval posledné vedro, zjavil sa pri ňom vysmädnutý starček Loktibrada. Poprosil Janka o vodu a ten mu pomoc neodmietol. Starček pil a pil a pil a keď dopil, štedro Jankovu ochotu odmenil vedrom plným zlata.