Tatranské plesá – čo ste o nich nevedeli

Tatranská príroda je bohatá na plesá. V porovnaní so susediacim Poľskom, na našom území sa ich nachádza dvojnásobok – viac ako 80 plies. Aj napriek tomu, že drvivá väčšina slovenských ľadovcových jazier leží v oblasti Vysokých Tatier, prírodné drahokamy nájdeme aj v nízkotatranských oblastiach. V nasledujúcich riadkoch vám predstavím tie najzaujímavejšie.

Plesá Vysokých Tatier

Veľké Hincovo pleso

Pleso s prívlastkom „naj“. So svojou rozlohou 20,08 ha a hĺbkou 53,7 m mu totiž patrí prvenstvo medzi plesami na území Vysokých Tatier. Traduje sa, že nesie meno po pastierovi, ktorý k nemu ako prvý vystúpil. Vyhľadávanou prístupovou trasou je turistický chodník z Popradského plesa značený modrou farbou. Keďže Hincovo pleso sa nachádza v nadmorskej výške 1944 m n. m., približne dve tretiny roka je jeho vodná hladina ukrytá pod vrstvou ľadu. Ako väčšina tatranských plies, aj Hincovo bojuje s problémom postupného zmenšovania sa. Hlavnou príčinou tejto situácie je zanášanie plesa sutinou.

Zelené pleso

Pozornosť nejedného oka upúta svojou neobvyklou zelenou farbou. Naši predkovia dlho viedli polemiky o tom, čo spôsobuje zelené sfarbenie plesa. Jedna z miestnych legiend hovorí, že sa doň zrútil smaragd z neďalekej Jastrabej veže, vďaka ktorému je vodná plocha zelenkastá. Pravdou však je, že na jeho dne vyviera niekoľko prameňov, ktoré dodávajú plesu typickú farbu. Pleso leží v prekrásnom prostredí Vysokých Tatier a vedie k nemu nenáročný turistický chodník z Bielej vody. Trasu majú v obľube rodiny s deťmi.

Na plesá je krásny pohľad aj v zime. Autor fotky: Martin Viglaský

Štrbské pleso

Naše najznámejšie pleso leží v obci Štrba, po ktorej dostalo svoje pomenovanie. Ešte v 19. storočí miestni uvažovali o jeho vypustení, aby získali cennú pôdu, postupom času však nadobudlo čoraz väčšiu popularitu. V súčasnosti je dôkazom záujmu turistov o túto lokalitu vysoká návštevnosť, ktorá neklesá ani v chladných jesenných a zimných mesiacoch. V okolí plesa sa naskytá mnoho príležitostí na jednoduchú turistiku. Častou voľbou návštevníkov je prechádzka po vyše dvojkilometrovom chodníku tiahnucom sa pozdĺž plesa.

Ďalšou možnosťou je výstup k neďalekému vodopádu Skok a rovnomennému plesu. Začiatkom túry je rázcestie žltej a červenej značky pri Štrbskom plese. Cestu označuje práve žltá farba. Viac ako hodinu a pol dlhá trasa cez Mlynickú dolinu je na záverečných úsekoch z hľadiska bezpečnosti zaistená reťazami. Po ich zdolaní sa návštevníkom odkrýva pohľad na tečúcu masu vody a Pleso nad Skokom. Pre skúsenejších turistov bude isto zaujímavý celodenný prechod Mlynickou a Furkotskou dolinou, v ktorých ležia ďalšie známe plesá – Malé a Nižné Kozie pleso, Capie pleso, Okrúhle pleso, Vyšné a Nižné Wahlenbergovo pleso (pomenované po švédskom botanikovi a lekárovi Göranovi Wahlenbergovi) či Furkotské pleso.

Popradské pleso

Spoznávať krásy tatranskej prírody sa rovnako oplatí aj na trase Štrbské pleso – Popradské pleso. Ľahká orientácia a nenáročný terén robia z trasy atraktívne miesto pre horských cyklistov a rodiny s deťmi. Nad štvrtým najväčším jazerom vo Vysokých Tatrách sa vypínajú štíty Zlomiskovej veže, Ostrvy a Malej Bašty. Voda v Popradskom plese dosahuje priemernú teplotu 16 °C. V jeho blízkosti sa nachádza chata s celoročnou prevádzkou, v limbovom háji vzdialenom pár metrov od plesa môžete vidieť symbolický cintorín – spomienkové miesto na obete horských nešťastí.

Turistický chodník pokračuje od plesa po tatranskej magistrále (červená značka) cez serpentíny vrcholu Ostrva a Batizovské pleso až na Hrebienok. Hoci Batizovská dolina nie je verejnosti prístupná, turisti cestou na Sliezsky dom a Hrebienok majú možnosť vidieť pozostatky jazera vytvoreného činnosťou ľadovcov.

Popradské pleso je, žiaľ, späté s tragickou udalosťou. V januári v roku 1974 pád lavíny spôsobil smrť jedenástich študentov lyžiarskeho výcviku a ich učiteľa.

Modré pleso

Pleso s čarovným názvom je najvyššie položené tatranské jazero prístupné po turistickom chodníku v Malej Studenej doline. Keďže leží v nadmorskej výške 2157 m n. m., väčšinu roka je pokryté ľadom. O 50 metrov vyššie, v teréne dostupnom len horolezcom a turistom v sprievode horského vodcu, sa nachádza Baranie pliesko. To však vplyvom teplotných rozdielov často vysychá. Na rozdiel od neho sa Modré pleso pre celoročný dostatok vody  označuje ako stále. K Modrému plesu s priemerom 73 m vedie viacero trás, napríklad z Tatranskej Javoriny, z Hrebienka, zo Skalnatého plesa, z Tatranskej Lomnice, Tatranskej Lesnej či zo Starého Smokovca.

Poklady Nízkych Tatier

Vrbické pleso

Najznámejšie a najväčšie prirodzené jazero v Nízkych Tatrách. Nájsť ho môžete v tichom prostredí Demänovskej doliny vzdialenom asi 15 minút od parkoviska v časti Biela Púť. Jazero sa označuje za morénové, pretože vzniklo ústupom ľadovca z Chopka a Derešov. Okolie plesa dopĺňajú náučné tabule, ktoré informujú turistov o živočíchoch a vegetácii v oblasti a zároveň slúžia ako učebná pomôcka pre žiakov základných škôl. V nedávnej minulosti od 60. rokov 20. storočia bolo na Vrbickom plese povolené člnkovanie, táto aktivita však v 80. rokoch z Demänovskej doliny vymizla. Mnohí návštevníci aj obyvatelia doliny stále sympatizujú s myšlienkou obnovenia tejto tradície.

Lukové pliesko

Pred zvedavými zrakmi turistov sa ukrýva v Lukovej doline na severnej strane Nízkych Tatier pod hrebeňom Chopku. S rozlohou 0,2 ha a hĺbkou 4 m patrí skôr k menším plesám. Podobne ako Vrbické pleso vzniklo ústupom ľadovca a zahradením morénou. Najvyššia vodná hladina v pliesku je na začiatku jari v období topenia snehu. Koniec leta so sebou prináša jeho vysychanie. Podobný osud zastihne vplyvom jednotlivých ročných období aj Latiborské pleso pod Latiborskou hoľou v západnej časti Tatier.

K pliesku nevedie turistický chodník, je viditeľné voľným okom z vrcholu Chopku.

 

Autor titulnej fotky: Martin Viglaský