Veľkonočné sviatky sa spájajú s vodou o trochu viac ako ostatné. Poďme sa na ne spolu pozrieť.
Zelený štvrtok
Viete si predstaviť, že sa ráno zobudíte a idete sa umyť do potoka? Práve tento rituál sa počas veľkonočných sviatkov vykonával takmer každý deň. Na Zelený štvrtok sa do potoka chodili umývať dievčence, ktoré verili, že im voda z potoka prinesie krásu a vlasy v nej umyté budú rýchlejšie rásť. Pri umývaní bolo zvykom spievať „vodička čistučká, Kristova matička, omývaš brehy, korene, omývaj i mňa, biedne, hriešne stvorenie“. Starší ľudia si umývali tvár v studničkách, aby boli zdraví. Na svoje si prišli aj muži, ktorí veľkonočnú vodu z potoka zamurovávali do základov nového domu, aby sa stavba vydarila a aby sa v ňom dobre žilo.
Veľký piatok
Aj na Veľký piatok zohrávala voda veľkú rolu. Ľudia, ktorých trápilo zlé zdravie sa chodili skoro ráno umývať do potoka. Hoci si to už dnes nevieme predstaviť, ľudia verili, že práve v tento deň a čas má voda v potoku zázračnú silu, lieči rany i choroby. Ale len kým ponad hladinu potoka nepreletí prvý vtáčik, vtedy voda stráca svoju čarovnú moc. Ak by ste sa teda chceli tejto tradície držať, nezabudnite si nastaviť budík na skoré ráno a pozorne sledujte okolie 😊
Biela sobota
Zvyky na bielu sobotu sú podobné ako na Zelený štvrtok. Svoju veľkú rolu to opäť zohráva voda z potoka a skoré ranné vstávanie. Vedeli ste, že dievčatá i gazdinky museli mať ešte pred východom slnka umyté riady? Išlo najmä o nádoby na mlieko, ktoré museli byť čisté, aby kravy dobre dojili. Veľkonočnou vodou sa kropili aj stajne, keď prišlo na svet malé teliatko.
Veľkonočná nedeľa
Aj na Veľkonočnú nedeľu sa stretávame s tradíciami spojenými s vodou – dokonca svätenou. Práve ňou sa počas omše posvätilo jedlo, ktoré na obrad Ľudia nosili v košíkoch. Posvätené jedlo, ktorého servírovanie pripomínalo Štedrú večeru sa muselo zjesť do poslednej omrvinky (tie však gazdovia dávali napríklad hydine).
Veľkonočný pondelok
Ak si nejakú slovenskú tradíciu spájame s vodou, je to práve táto. Od nepamäti chodili chlapci a mládenci od domu k domu a oblievali dievčatá vodou – ideálne čerstvou a studenou. Všetky zastávky museli absolvovať do obeda, preto sa začínalo vždy veľmi skoro ráno. Tento zvyk sa na Slovensku uchoval dodnes, avšak nie všade. Tradičná šibačka a oblievačka sa pomaly mení na menej drastické kropenie dievčat voňavkou (už od 50. rokov 20. storočia).
Na západe šibačka na východe oblievačka
Slovensko, čo sa zvykov na Veľkonočný pondelok týka, tvorí akúsi kultúrnu hranicu medzi západnou a východnou časťou Európy a teda aj medzi týmito dvoma zvykmi. Na západnom Slovensku je častejším zvykom šibanie – na východnom oblievanie. Ženy so stredného a južného Slovenska si to „užijú“ najviac. V týchto lokalitách sa oblievačka a šibačka spája do jednej tradície a tak si poriadne obliate ženy a dievčatá často krát „zaslúžia“ aj pár rán korbáčom. Pripomíname, že pre zdravie, preto by sa malo všetko robiť s mierou. Nezabudnite aj na odmenu kúpačom, veď si to za dobrý úmysel (aby boli ženy zdravé a pekné) zaslúžia. Taktiež, že dospelí kúpači najviac ocenia, ak je odmena tekutá a v malom poháriku 😊
