Žila ona a žil on, splavovali spolu Hron: Tip na 4-dňový splav na rafte

Avatar

Letné teploty spôsobujúce prehriatie našich systémov nás nútia tráviť čas pri vode. Pri studenej vode. No hlavne, pri Našej vode. Či už sa rozhodnete absolvovať takýto pobyt na nejakom dopravnom prostriedku (raft, nafukovačka, kajak), alebo sa len chcete nechať „unášať prúdom“, k obom alternatívam pre vás mám nápad. Poďte s nami za 4 dni splaviť Hron na rafte. O svoj zážitok sa podelí členka našej redakcie, Aďka.

Kemp Nemecká. Foto: Lukáš Bíro

Deň prvý – z Nemeckej do Mlynčoku

Náš splav sa začal v Nemeckej. Nafúkali sme raft, narvali doň výbavu pre 4 ľudí na 4 dni, vzali do ruky pádla a hybaj na dobrodružnú cestu po prúde rieky. Myšlienka pekná, realizácia horšia. V posledných rokoch je totiž hladina Hronu na niektorých úsekoch (skôr na väčšine úsekov) veľmi nízka, preto sme ho splavovali po kameňoch. S plne naloženým raftom a 4 ľuďmi na palube sme ho skutočne niekedy tlačili očami, len aby sme z neho nemuseli povyskakovať a presunúť ho do hlbšej časti rieky. Čo z toho vyplýva? Splav Hrona je vhodný pre rodiny s deťmi. Cestou sme ich stretli mnoho – a veľakrát sme namiesto detí videli iba oranžové záchranné vesty, ktoré ich celé skryli (pre deti sú povinnou výbavou).

Úsek z Nemeckej do Lodenice na Mlynčoku nám trval približne 3 hodiny. My sme sa nikam neponáhľali, užívali sme si prírodu, ticho, v stojacej vode sme sa aj chopili pádiel. V plytkej tečúcej čistej vode sme viackrát „zakotvili“ (rozumej poslali jedného chlapa von z raftu, aby ho držal) a osviežili si prehriate telá. Kemp Mlynčok bol tabuľkou riadne označený, čiže nebolo možné, aby sme ho prehliadli. Kotví sa vľavo. Po vylodení sa a po postavení stanov sme si brúsili zuby na dobroty z bufetu. Keďže však už bolo po 16-stej, uspokojili sme sa aj s párkami.

Kemp Lodenica na Mlynčoku. Foto: Lukáš Bíro

Kemp je riadne vybavený toaletami, sprchou aj pitnou vodou, nájdete v ňom dokonca aj sporák a kotlík, ktoré sú voľne k dispozícii. V Mlynčoku si viete požičať záchranné vesty, prilby a ostatnú výbavu.

Deň druhý – z Mlynčoku do Geronima

Po výdatných raňajkách – lunchmeate na cesnaku na plynovej bombe – sme sa zbalili do sudov a vydali sa po prúde rieky ďalej – tentoraz do kempu Fort Geronimo. Možno sa vám zdá, že naším cieľom boli iba kempy. Oni sú ale iba konečnou stanicou s vyhliadkou na teplé varené jedlo.

Ten pocit, keď sedíte v rafte, zľava a sprava vás obklopuje les, spievajú operence, sledujú vás kačky, dokážete si vyčistiť hlavu, vypnúť myšlienky, nemáte ukecaných kamarátov a viete sa započúvať do ticha – tak tento pocit doprajem každému.

Samozrejme, že počas celej plavby si treba dávať pozor na kamene trčiace z vody a na občasné pereje, ktoré vás môžu vziať ku kraju koryta. Ak si však ešte predtým, ako si sadnete do raftu, vysvetlíte pravidlá správania sa na vode a rozhodíte si úlohy, hravo to zvládnete. Dôležité je nerobiť paniku a smiešne pohyby s veslom.

TIP: Pereje – tam, kde sa príliš vlní voda, je pravdepodobne nízka hladina, alebo kameň schovaný tesne pod hladinou. Tieto miesta si zväčša viete obísť. Pomôže, keď sa jeden z vás v rafte postaví, urobí prieskum terénu a určí, ktorou stranou koryta sa vyberiete.

Druhý deň nám trvala cesta z jedného kempu do druhého približne 5 hodín. Dlhšia trasa súvisí aj s prenášaním raftu kvôli nesplavnej elektrárni v Šalkovej. Je riadne označená, takže ju určite neprehliadnete. Kotví sa na ľavej strane. Pre istotu opakujem znova – je nesplavná. Vždy pred ňou treba zastať a preniesť svoje plavidlo až za elektráreň.

Pre nás, rafťákov, znamenala elektráreň vyloženie všetkých svojich sudov, lodných vakov a ďalších sránd z raftu, ich postupné prenášanie za elektráreň a potom aj prenášanie prázdneho raftu. Za elektrárňou položiť raft na vodu, naložiť všetky veci naspäť (ak ste v detstve hrávali Tetris, máte výhodu) a s poriadnou dávkou energie a entuziazmu splavovať stojacu vodu. V Banskej Bystrici je rieka ako olej, t. j. nemá žiadny prúd. Toto však viete využiť vo svoj prospech – môžete na okoloidúcich na hrádzi kričať vodácky pozdrav „Ahoooooy“. Radi vám zakričia naspäť. Ale to, čo vám zakričia – to už negarantujem 😊

Geronimo je, rovnako ako Mlynčok, riadne označený kemp vybavený so všetkým – sprcha, WC, reštaurácia. Kotví sa vľavo. Spať môžete dokonca vo veľkých sudoch. Kemp je hneď vedľa železničných koľají – pri každom prechádzajúcom vlaku nás vytriasalo zo spacákov.

kemp-fort-geronimo

Sudy na spanie v kempe Fort Geronimo. Foto: www.fortgeronimo.sk

Večeru v reštaurácii sme, ako inak, nestihli. Na raňajky sme sa ale tešili o to viac. Aj napriek tomu, že sme mali ešte svoje zásoby jedla, praženica na cibuľke a slanine predznamenávala, že nás čaká náročný deň – deň tretí.

Deň tretí

Náročný nebol z hľadiska nebezpečných úsekov, ale z hľadiska pripekajúceho slnka, stojacej vody a (opäť) prenášania raftu cez hať. Keď prišlo na lámanie chleba – rozumej k prenášaniu raftu – zháňali sme si teleport. Vo Zvolene je totiž nesplavná hať (riadne označená vopred). Nazývam ju nesplavná, pretože pred pár rokmi, keď bola hladina Hrona skutočne vysoká, sme sa stali svedkami odvážnych kanoistov, ktorí hať splavili. Do najbližšieho kempu však neprišli – vzala ich sanitka.

Jeden úsek hate vo Zvolene. Na druhom úseku trčí z vody strom, o ktorý by ste sa nechceli zachytiť. Foto: Adriána Keszeliová

TIP: Vždy rešpektujte značky na brehu, ktoré vám prikazujú, aby ste nepokračovali v plavbe, ale plavidlo preniesli. Ak si chcete posilniť ego a nebodaj sa rozhodnete pokračovať, okrem vysokého pádu z hate či priehrady sa vám môže stať, že sa dostanete pod „vodopád“, ktorý vás bude neustále krútiť – napr. ako bielizeň v práčke. Jednoducho odstavte svoje vozidlo na krajnicu a preneste ho až za prekážku.

Opäť sme sa teda vylodili a prenášali všetky naše veci a raft po hrádzi cca 300 m za hať. Opäť sme sa plavili cez mesto (Zvolen) po stojacej vode, opäť sme kričali na ľudí na hrádzi, opäť nám oni kričali naspäť rôzne milé slová.

Keďže cesta do ďalšieho kempu – do Budče – nám trvala približne 5 až 6 hodín, zastavili sme sa na obednej pauze. V lese. Opäť nádhera. Posadali sme si na kamene, vytiahli zo sudov svoje zásoby a sledovali. Rybárov, kačice, hmyz, vodu, les.

TIP: Čo si na vodu a do lesa prinesiete, to si odtiaľ aj odneste. Všetky odpadky si zbierajte do vreca alebo do igelitky. Viete ich vyhodiť v najbližšom kempe. Nie raz sa nám naskytli odpudivé pohľady odpadkov zachytených pri brehoch Hrona. A že ich nebolo málo…

Kemp v Budči nie je označený tabuľkou. Nachádza sa však za modrým „mostom“. Voda je pokojná, čiže musíte iba pozorne sledovať, aby ste ho neprešli. Inak si môžete splav predĺžiť o ďalšie 2 hodiny a kempovať až v Šášovskom Podhradí.

Kemp v Budči. Foto: Lukáš Bíro

My sme sa, samozrejme, v Budči opäť nenajedli. Majiteľ bol v tom čase na dovolenke a kemp nechal na pospas osudu – bez otvoreného bufetu, bez otvorených toaliet a spŕch. Jedlo nám ešte zostalo, jemný problém sme mali len s pitnou vodou – vystačila nám tesne do ďalšieho dňa. Napustiť pitná voda sa v tomto kempe (pri zatvorených toaletách) nedá. Tí šťastnejší, ktorí mali so sebou sprievodné vozidlo, si nechali doniesť vodu a potraviny autom. Ale my sme sa tiež nemali zle 😊

Deň štvrtý

Štvrtý deň bol náš posledný – ale už strávený na suchu. Z Budče sme sa nechystali pokračovať ďalej, takže sme si pobalili svoje „švestky“ a vybrali sa domov.

Ak premýšľate, či sa na takéto dobrodružstvo vydať, určite choďte. Nízka hladina Hrona, ktorá za posledné roky príliš nestúpla, je zárukou, že na splav môžete pokojne vziať aj svoje deti. Je vhodný aj pre začiatočníkov – ešte na suchu si však rozdeľte úlohy a nasimulujte situácie, v ktorých budete musieť kooperovať.

TIP: Veci si baľte do uzatvárateľných sudov. Dajú sa zapožičať v kempoch, ale môžete použiť aj veľké kýble od farby. Mokrý chlieb je síce ľahšie stráviteľný, ale mokré oblečenie je trochu nepohodlné.

Dá sa to aj inak?

Dá. Ak nechcete mať ťažký raft, nechajte časť svojej posádky doma. Aj to je jedno z riešení, ale myslela som skôr na sprievodné vozidlo, ktoré vám bude nosiť vaše veci z kempu do kempu. Odľahčíte si tým plavidlo, uľahčíte si prenášanie raftu a ak bude šofér vášho sprievodného vozidla kamoš, zatiaľ, čo vy budete na vode, on vám môže rozložiť v kempe stany.

Teoreticky je Hron splavný od Brezna až po Štúrovo – ale od Brezna iba v prípade vysokej hladiny vody, ktorá je v posledných rokoch skôr raritou. Na vyššiu vodu natrafíte v jarných mesiacoch alebo po intenzívnejších dažďoch. Prakticky je Hron splavný od Nemeckej po Štúrovo. Najčastejšie splavovaný je však úsek od Nemeckej po Banskú Bystricu alebo Zvolen. Tu máte k dispozícii 6 kempov.

TIP: Predtým, ako sa vyberiete splavovať konkrétny úsek, vopred si zistite všetky dôležité informácie – či je úsek splavný pre rafty, alebo skôr menšie plavidlá, aký je tok vody, kde treba loďky prenášať atď.

 

Čo si zbaliť?

  • dostatok vody
  • pevnú obuv, ktorú vám prúd rieky nevyzuje, a cez ktorú vás ostrejšie kamene neporežú
  • jedlo (chlieb, paštéty v konzerve, lunchmeat v konzerve, sáčkové polievky, tyčinky, niečo sladké)
  • plynovú bombu (v prípade, že máte so sebou jedlo, ktoré sa musí variť), plastové taniere a poháre
  • stan, spacák
  • slnečné okuliare, klobúk, náhradné oblečenie, plavky, teplé oblečenie na noc
  • repelent, opaľovací krém
  • nádobu na elektroniku a peňaženky (nám sa osvedčila menšia uzatvárateľná nádoba od proteínu)

 

Ak máte skúsenosti s inými kempmi, poprípade ste splavovali iné úseky Hrona, pokojne si vymeňme info v komentároch pod týmto článkom. Teším sa 😊

ZDROJE: vlastná skúsenosť, konzultácia s pánom Andrejom z Hastrman

Instagram galéria – to naj zo splavu Hrona

 

E-book: Vodné bohatstvo Slovenska na stiahnutie
Comments
  • Avatar
    Hdpape
    Odpovedať

    Dyje ma tu vyhodu, ze nie je preplnena ako napriklad Vltava, na ktorej je v sezone aj 5-tisic lodi. A od slovenskej hranice je do juhomoravskeho Znojma hodinka cesty. Na Slovensku je znamou vodackou turistickou riekou okrem pokojnych dunajskych ramien, Vahu, Ipla, Oravy ci Ondavy najma rieka Hron. Ved aj Elan spieva v Neveste v piatom mesiaci: „Zila ona a zil on. Splavovali spolu Hron. Verme, ze sa pod stanom nic vazneho nestalo.“

Diskusia k článku