Objavte ohrozenú krásu slovenských mokradí: Podunajsko a nivy rieky Moravy

Autor: Redakcia

Na malom území Slovenska sa nachádza taká bohatá prírodná rozmanitosť, ktorá nemá v Európe obdobu. Z pohľadu prírodného bohatstva sa naša krajina môže popýšiť aj rozmanitým vodstvom. Mnohí analytici predpokladajú, že budúce konflikty a vojny budú hlavne bojmi o vodu. Keď sa pozrieme na prognózy klimatológov, tie hovoria jasnou rečou – veľké územia v Ázii či Afrike sa stanú pre ľudí neobývateľnými, keďže sa začnú meniť na púšte a polopúšte, čo zasiahne milióny ľudí.

Naša Zem sa prehrieva a z toho pramení množstvo negatívnych klimatických javov, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život. Za najväčšieho vinníka sa považujú skleníkové plyny, ktoré, samozrejme, výrazne napomáhajú k ohrievaniu Zeme. Je tu však ešte jeden fenomén, na ktorý sa zabúda, a to je odvodňovanie krajiny, ktoré výrazne podporuje negatívne javy.

Obnovujme mokrade

Dažďová voda je základom všetkého vodného bohatstva, no ľudia sa k nej správajú veľmi macošsky. Krajinu odvodňujeme už niekoľko storočí vysúšaním mokradí pre zväčšenie poľnohospodárskej pôdy.

Na celom svete ľudia od začiatku 20. storočia zničili 60 % mokradí a v Európe sme prišli až o 90 % všetkých prirodzených záplavových území s mokraďami. Ničili sme aj rašeliniská, ktoré boli ich súčasťou. Na svete preto ostali z celkovej rozlohy pevniny asi len 3 % rašelinísk. Ich benefitom je, že zadržia neuveriteľných 30 % skleníkových plynov, čo je dvojnásobne viac, ako dokážu zachytiť všetky lesy na svete. Rašeliniská sú výnimočné aj tým, že dokážu pohltiť veľké množstvo vody, ktorú postupne uvoľňujú do prostredia počas horúčav, čím ho ochladzujú a prispievajú k prirodzenej protipovodňovej ochrane.

mokrade-dunajske-luhy

Dunajské luhy

Na našom území sa nachádza 13 významných mokraďových lokalít: Poiplie, Mokrade Oravskej kotliny, rieka Orava a jej prítoky Parížske močiare, Šúr, Senné rybníky, Dunajské luhy, Niva Moravy, Latorica, Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Domica a Alúvium Tisy.

Mokrade dokážu účinne absorbovať fosfor, čpavok, priemyselné hnojivá, pesticídy, ťažké kovy a ďalšie nečistoty z poľnohospodárstva, ktoré prefiltruje, odbúra a krajine vráti čistú prirodzene prefiltrovanú a vyčistenú vodu.

dolny-zemplin

Dolný Zemplín

Nový život pre Žitný ostrov

Náš Žitný ostrov je najväčšou prirodzenou zásobárňou podzemnej vody v strednej Európe a dokázal by uhasiť smäd až 13,5 milióna ľudí. Slovensko je na svete po Rakúsku druhou krajinou s najväčšou zásobou pitnej vody. Z tohto hľadiska máme jedinečnú výhodu, ktorú si musíme vedieť aj uchrániť a vážiť.

zitny-ostrov

Žitný ostrov

Kedysi bolo celé Podunajsko plné vody, mokradí a života. Vďaka odvodňovacím kanálom a regulácii Dunaja sa dolné územie Žitného ostrova a priľahlých oblastí stalo jedným z najsuchších miest na Slovensku. Zanikli stovky kilometrov ramien Dunaja.

Za posledných 20 rokov sa však ochranárom z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) podarilo v tejto oblasti obnoviť 75 kilometrov starých ramien, medzi ktoré patrí Veľkolélske, Devínske či Karloveské. Vďaka revitalizácii Karloveského ramena, ktoré sa nachádza pri najväčšej zásobárni pitnej vody pre Bratislavu, ostrove Sihoť, sa začali zvyšovať zásoby čistej podzemnej vody na ostrove.

Ochranári z BROZ sa starajú aj o revitalizáciu mokradí Dunajské luhy, Šúr a iné. Spoločne s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, Výskumným ústavom vodného hospodárstva s podporou Európskej komisie a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky sa im podarilo zachrániť aj Čiližský potok, ktorý teraz zásobuje vodou Hámsky luh a navracia mu život.

Môžete tam nájsť aj hraboša severského panónskeho, ktorý žije iba v Podunajsku, či kunky, rosničky, skokany, hrabavky, čierne bociany, volavky a množstvo ďalších druhov živočíchov a rastlín, ktoré sú naviazané na mokrade.

hrabos-seversky-panonsky

Najvzácnejší chránený slovenský hraboš – hraboš severský panónsky

Niva rieky Moravy

Nevyčísliteľnú hodnotu má na Slovensku niva rieky Moravy, ktorú tvoria podmáčané nivné lúky, rašeliniská, mŕtve ramená rieky Moravy a nedotknuté lužné lesy. Nachádzajú sa v nej CHKO Záhorie, Významné vtáčie územie Morava a Chránené vtáčie územie Morava. Táto lokalita patrí k najvýznamnejším miestam s výskytom divých husí na Slovensku.

niva-rieky-morava

Niva rieky Morava

I keď aj tu prebehli v polovici 20. storočia rozsiahle odvodňovacie projekty, ktoré pretvorili časť územia na poľnohospodársku pôdu a skrátili rieku a záplavové územia o 18 kilometrov,  podľa ochranárov dodnes ostalo približne 1200 hektárov nivných lúk, ktoré patria k najproduktívnejším ekosystémom na Zemi.

Veľká časť tejto jedinečnej krajiny sa zachovala aj vďaka tomu, že tadiaľ kedysi viedla ostro strážená hranica Železnej opony medzi Československom a Rakúskom. Práve táto hranica zabezpečila, že územie sa hospodársky nevyužívalo, a preto nám ostali  nedotknuté mokrade s lužnými lesmi.

V jej vodách bolo zaznamenaných okolo 62 druhov rýb, dokonca aj takých, ktoré nenájdeme nikde na svete. Ide o kolka veľkého a malého či hrebenačku vysokú. Medzi ďalšie významné druhy patrí šabľa krivočiara, hrúz Kesslerov a pĺž zlatistý. Rieka Morava však patrí aj k najznečistenejším na našom území, následkom čoho je výrazný úbytok rôznych druhov rýb.

hrebenacka-vysoka

Hrebenačka vysoká – druh ryby žijúci len v nivách rieky Moravy

Ďalšie významné druhy sú: klinovka hadia, korýtko riečne, orliak morský, biely a čierny bocian, rôzne druhy netopierov, vydra, bobor, kačica chripľavka a chrapačka, haja tmavá a červená.

Mokrade ako energetické zásobárne budúcnosti

Na Slovensku sa na energetické účely začala vo veľkom množstve využívať biomasa. Na jednej strane ide o ekologicky obnoviteľný zdroj, no na druhej strane sa s ňou spája množstvo negatív, a to najmä výrub drevín. Zvýšil sa tlak na naše lesy, začali miznúť stromy v okolí ciest a riek, z polí, parkov a celej krajiny.

funkcie-mokradi

Mokrade majú odpoveď aj na tento problém, keďže práve rôzne trávy a trstiny, ktoré v nich rastú, sú nevyčerpateľným obnoviteľným a rýchlo rastúcim zdrojom energie. Vo viacerých štátoch už začali využívať práve trstinu a biomasu z mokradí na energetické účely. Mokrade teda majú obrovský potenciál, ktorý na Slovensku ešte vôbec nie je využívaný. Mohli by znížiť tlak na dreviny v našej krajine a taktiež by sa nemuseli zakladať tzv. energetické porasty na poľnohospodárskej pôde, ktoré sú pestované na úkor poľnohospodárskych plodín. Mokrade sú jednoducho život krajiny.

Titulná fotka: ilustračné foto

Diskusia k článku