Povesti Dunajca: Kde nájdete skamenenú mníšku a odkiaľ vzlietol Cyprián? Tieto miesta môžete navštíviť

Avatar

Odjakživa sme ľudia takí, že všetko, čo si nevieme vysvetliť, akoby pripíšeme vyššej sile. A boli časy, keď naše prastaré mamy nepoznali počítače a internet, tak si jednoducho mnohé príbehy vymysleli a často trochu prikrášlili. Či už na nich bolo niečo pravdy, alebo nie, sa dnes už nedozvieme. Slovenské vodstvo je opradené povesťami a príbehmi. Takmer každá rieka si so svojím tokom už roky nesie iné legendy. Tak sa pohodlne usaďte a nechajte sa unášať na veselých vlnkách Dunajca.

Zrod Dunajca alebo, ako sa z „pažravého“ jazera stal životodarný tok

Podľa dávnej povesti Dunajec pôvodne nebol riekou, ale jazerom, ktoré svojou čím ďalej väčšou plochou okolitým gazdovstvám skôr ubližovalo, ako pomáhalo. Povesť hovorí o pažravej vode neďaleko dedinky Lechnica, ktorá sa snažila zhltnúť okolité polia i lesy. Ľuďom teda hrozilo, že na jar už nebude kam siať, v lete čo žať a v zime čo do úst vložiť. Najbližšie k neskrotnej vode jazera bol Juzek, mladý gazda, ktorý sa usilovne staral o kŕdeľ malých detí a svoju milovanú ženu Marínu. Juzek s vodou bojoval, vláčil zem z okolia a snažil sa zasypať mokrade, ktorých bolo čím ďalej viac. Všetko márne. A tak jedného dňa, zmorený od ťažkej práce, ktorá nikam neviedla, sadol si na veľkú skalu a dumal.

Z pochmúrnych myšlienok ho vytrhol až zvuk kopýt, ktoré patrili koňom skupinky z Poľska smerujúcim „na Turka“. Medzi nimi bol aj poľský kráľ Boleslav Chrabrý, ktorý si smutného gazdu všimol a poradil mu, aby goralskí ľudia prerúbali hory a skaly, a tak jazernej oblude „spľasli velikánske brušisko“. Gorali sa teda pustili do boja s jazerom, snažili sa motykami a rýľom zdolať tvrdú skalu, ale tá sa nedala. Ľudia sa začali vzdávať, až kým neostal Juzek opäť sám. Keď sa kráľ vracal, našiel ho v pochmúrnej nálade a bez nádeje. Rozhodol sa mu pomôcť. Vytasil silný meč, prirútil sa k hradbe zo skál a zaťal do nej obrovskou silou. Tam, kde sa čnela skala, zívala teraz diera, cez ktorú sa začala valiť voda, ktorá vytvorila rieku. A tak nielen Juzek, ale všetky gazdovstvá v okolí začali zožínať plody tvrdej práce. Chlebíka pribúdalo a ľudia goralskí sa tešili zo žblnkotajúcej riečky – Dunajca.

Rieka Dunajec v skutočnosti vzniká v Poľsku sútokom Bieleho a Čierneho Dunajca. Kým sa jej vody dostanú na Slovensko, priteká do nej niekoľko ďalších riek a potokov. Zaujímavé je, že kúsok od slovenských hraníc je naozaj jazero. A hneď dve. Volajú sa Sromowieckie jazero a Czorsztynskie jazero, ktoré vznikli prehradením Dunajca. Či tu bolo nejaké jazero aj predtým, a či bolo práve ono vodou, ktorá severoslovenskému (goralskému) národu sťažovala život a brala úrodu – a bola tak základom pre povesť o Juzekovi, nevieme.

Plťou po Dunajci – 7 mníchov, Jánošíkov skok a Storočný prameň

Plte na Dunajci neboli v minulosti ničím nezvyčajným ani výnimočným. Pltníctvo tu bolo veľmi rozšírené a spájalo sa najmä s ťažbou dreva. Dnes sú plte jednou z najvyhľadávanejších turistických atrakcií v tomto kraji. Pieninské legendy sú známe príbehy, ktoré majú šťastné aj menej šťastné konce. Ale ako to už chodí, poučenie nakoniec prichádza a dobro zvíťazí. Aspoň v týchto prípadoch.

Duch siedmich mníchov – nemravníkov

Hoci mnísi z Červeného kláštora viedli duchovný život, čert, či sám diabol prezlečený za pútnika, ich toľko pokúšal, kým ich vôľu nezlomil. A tak siedmi mnísi, ktorí podľahli zlým silám, nedopadli najlepšie. Vybrali sa totiž spreneveriť svoje sväté poslanie a porušiť rehoľnícky sľub odriekania si svetských – najmä telesných radostí. Chceli tak aspoň raz v živote zhrešiť a s nemravnými myšlienkami sa zakrádali k nič netušiacej mníške, ktorá sa akurát kúpala v Dunajci. Na mníškino šťastie sa k nej sedem túžbou opantaných mníchov nedostalo, stihol ich totiž trest. Skameneli. Trestajúca ruka ich naveky prikovala k bralám a naproti pre ešte väčšie muky vyryla podobizeň onej mníšky.

Tento úkaz sa nachádza pri treťom meandri Dunajca – pltník vás na to určite upozorní a rozpovie vám príbeh podrobnejšie, a ako to už býva, možno aj trošku inak 😉

splav-dunajca-nasa-voda-plt-sedem-skamenelych-mnichov-pieniny-povesti

Sedem skamenelých mníchov. Zdroj: Juraj Jánošík

Jánošíkov skok

Dunajcu sa ani hlava zbojníkov z Terchovej – legendárny vodca Juraj Jánošík nevyhol. Na potulkách Slovenskom, kdesi v Zamagurí sa stalo, že ulúpené peniažky (vtedy to boli dukáty) rozdali, pomíňali, a tak neostalo na zaplatenie nocľahu v hostinci. Bolo teda treba naplánovať ďalší lup, ale najbližšia šľachta bola ďaleko – v Starej Ľubovni. Lup to bol náročný a zbojníkov naň bolo málo. Jánošík sa teda rozhodol naverbovať nových, spomedzi mladých junákov. Aby sa dostali do družiny slávneho zbojníckeho kapitána, museli preskočiť Dunajec. Jánošík sa prvý rozbehol a ako inak, rieku preskočil. Po jeho šľapaji tu vtedy zostala aj stopa. Kde? Tam, kde sa Dunajec prvý raz o skaly láme.

Ide o začiatok Prielomu Dunajca, kde sa tok rieky výrazne zužuje. Šírka rieky má však stále približne 10 metrov. Úsek dostal podľa tejto povesti názov Jánošíkov skok. „Ej, musel by to chlap byť, čo by ju preskočil a krpce si nezmočil!“ spomína Igor Válek vo svojej knihe povestí o slovenských riekach.

Recept na dlhý život – Storočná voda

Krasový prameň v Prielome Dunajca je skutočným unikátom – nikdy, ani v tej najtuhšej zime, nezamŕza a hovorí sa o ňom ako o „živej vode“. Večný život síce nesľubuje, ale vraj ten, kto sa z nej napije čo i len pár hltov, dožije sa rovnej stovky rokov v bezchybnom zdraví a plný sily. Prameň vyviera pod Osobitou skalou.

pltnik-na-dunajci-nasa-voda

Splav Dunajca. Foto: Michaela Hudáková

pltnik-dunajec-splav-povesti

Pltník na Dunajci. Foto: Juraj Jánošík

nasa-voda-dunajec-pltou-po-dunajci-vylet

 

 

Tri koruny – miesto, odkiaľ sa vzniesol lietajúci Cyprián

Skalnaté výčnelky, ktoré skrášľujú pohľad na ľavý breh Dunajca, sú korunou (ich tvar pripomína korunu) a zároveň najvyšším vrchom Pienin. Určite ste už počuli slovné spojenie „lietajúci Cyprián“, či už z textu známej slovenskej piesne, alebo z nie až tak dávno natočeného slovensko-poľského filmu. Cyprián je reálna historická postava – nie vymyslená. Tento mních žil v Červenom kláštore medzi svojimi bratmi – kamaludskými mníchmi. Cyprián bol veľmi zručným a všestranne nadaným človekom, ale hlavne bol lekárnikom, ránhojičom a ošetrovateľom. Zanechal po sebe vzácny herbár, ktorý je dodnes pamiatkou svetového významu. Je uložený v Múzeu Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. Prečo teda tohto vzdelaného muža poznáme pod menom lietajúci Cyprián?

Povesť spomína, že bol neraz bratmi prichytený, ako sa zasnene pozerá na oblohu. Podľa legendy potajme vo svojej kutici zmajstroval drevenú konštrukciu pripomínajúcu krídla, vyšiel na vrchol Troch korún, odkiaľ s hlbokým nádychom a poriadnym rozbehom skočil. Či bol Cyprián skutočne lietajúcim mníchom, alebo len lietal vo svojich snoch o výšinách, sa asi nedozvieme. Čo ale vieme, je, že vidieť tento čarokrásny kraj zhora sa skutočne oplatí.

Ak sa teda dostanete na vrchol Tri koruny (Trzy korony, 982 m n. m.), rozhodne sa nesnažte lietať, ale užite si výhľad na nádhernú prírodu a pokochajte sa napríklad aj pohľadom na povesťami opradený Dunajec. Možno sa vám podarí na niektorú z nich si aj spomenúť.

Kam za legendami

Plťou po rieke Dunajec sa môžete previezť úplne jednoducho. Navštívte krásny kraj na hraniciach s Poľskom a zverte sa do rúk Združenia pltníkov „Dunajec“. 11-kilometrový splav na drevených pltiach po rieke začína v obci Majere, prechádza cez Červený kláštor a končí v obci Lesnica (sezóna od 15. apríla do 31. októbra).

pltnik-na-dunajci-v-pozadi-tri-koruny-monika-ilkov

Pltník na Dunajci. Foto: Monika Šiláková

E-book: Vodné bohatstvo Slovenska na stiahnutie

Diskusia k článku