Bardejovské kúpele: Oáza pokoja, ktorú si obľúbila aj cisárovná Sissi

Viete si predstaviť miesto, kde môžete zregenerovať telo aj dušu? Kde máte všetko poruke a užijete si zaslúžený oddych a pohodu? Za takýmito miestami nemusíte cestovať do zahraničia, na Slovensku ich máme dosť. Predstavíme vám jedno z nich, ktoré počas svojej histórie chytilo z srdce aj uhorskú šľachtu. Vitajte v Bardejovských kúpeľoch.

[instagram url=“https://www.instagram.com/p/B3uC4OFhRvA/“ hidecaption=“false“ width=“612″]

Nádherná kúpeľná kolonáda a kúpeľný dom tvoria centrum Bardejovských kúpeľov.

Z histórie Bardejovských kúpeľov – zázračné uzdravenie aj šľachtické návštevy

Podľa prvej písomnej zmienke o Bardejovských kúpeľov z roku 1247 vieme, že toto územie aj s prameňmi daroval mestu uhorský kráľ Belo IV. História hovorí aj o existencii kabínok pri prameňoch už v 16. storočí. V roku 1777 tu stála prvá kúpeľná budova vôbec. Bol ňou Tahyho dvor.

bardejovske-kupele

(Foto: Pierre Bona, wikipedia)

Najčastejšími návštevníkmi liečivých prameňov bola poľská a uhorská šľachta. Okrem výhodnej polohy Bardejova, podporila atraktívnosť kúpeľov aj údajná zvesť o „zázračnom“ uzdravení ťažko postihnutého poľského šľachtica Tomáša Lisického z Lisiec v lete 1787. V prvej polovici 19. storočia nastal najväčší rozmach výstavby Bardejovských kúpeľov. V tomto čase pribudol jeden významný unikát – v roku 1838  tu bol postavený vodoliečebný ústav, ktorý bol prvou stavbou svojho druhu na Slovensku.

historicka-foto-kupele-bardejov

(Zdroj: fortepan / Magyar Földrajzi Múzeum)

Bardejovské kúpele radi navštevovali aj významné osobnosti európskych dejín. Napríklad cisár Jozef II. (1783), ruský cár Alexander I. (1821) a poľská kráľovná Mária Kazimiera Sobieska (manželka poľského kráľa Jána III. Sobieskeho). Významné boli návštevy uhorskej cisárovnej Alžbety, manželky Františka Jozefa I.

Navštívila ich aj sama cisárovná Sissi, pobavila vraj legenda o miestnej vode

Bardejovské kúpele si obľúbila aj vtedajšia šľachta. Pamätnou sa stala návšteva cisárovnej Alžbety, ktorú poznáme pod menom Sissi. V Bardejovských kúpeľoch strávila tri týždne v roku 1895. Viac o jej pobyte sa dozvedáme z článku s názvom A királyné Bártfán čo v preklade znamená Kráľovná v Bardejove. Ubytovaná bola v hoteli Deák (Deák-szálló), ktorý je dnes pomenovaný po vzácnej návšteve – hotel Alžbeta. Pomenovaný bol podľa nej aj Alžbetin prameň, ktorý mal pôvodný názov Lobogó. Práve k tomuto prameňu sa podľa spomínaného článku často prechádzala s vlastným pohárom.

socha-sissi-bardejovske-kupele

Socha Sissi (Foto: J.Dncsn)

K návšteve cisárovnej v Bardejovských kúpeľoch sa viaže jedna legenda. Či skôr povera alebo príbeh? Hovorí o ťažkých časoch v živote cisárovnej, kedy sa na večnosť v mladom veku pobral jej syn Rudolf. Vraj práve pre nešťastie, ktoré prežívala ju cisár poslal do moderných kúpeľov – do Bardejova. Práve tu jej vraj kňaz vyrozprával príbeh o múdrej žene. Možno ste ho už počuli.

Je o mladom chudobnom dievčati, ktoré oplývalo neuveriteľnou múdrosťou a sudcovi, ktorý  jej kázal aby prišla na ich sobáš. Ale ani vo dne, ani v noci, ani peši, ani vozom, ani na koni, aj po ceste, aj po neceste, ani oblečená, ani nahá. A nech donesie aj dar, aj nedar. Dievčina si s touto úlohou samozrejme poradila. Pán ju teda čakal. „Ráno, práve keď začalo svitať, vidí, že chudákova dcéra už ide. Teda – ani vo dne, ani v noci, ani pešky, ani vozom, ba ani na koni, lebo sedí na rohatom capkovi a len sem-tam dostupuje nohami na zem. Ba ide aj po ceste, aj po nečešte, lebo cap hopká vozovou koľajou. Dievčina nie je ani oblečená, ani neoblečená, lebo má cez seba prehodenú akúsi sieť a v lone čosi zakrýva – isto dar aj nedar. Vošla dievčina do izby a očarenému pánovi podala dva holúbky. Keď ich chcel zobrať, otvorila dlane, vtáčiky zatrepotali krídlami a vyleteli von oblokom.“ Pán si ju vzal za ženu, ale s tou podmienkou, že sa mu do sudcovskej práce nesmie miešať. Čo sa žiaľ nestalo a tak sudca svoju ženu vyhnal z domu s tým, že si môže na rozlúčku odniesť to, čo má najradšej a pratať sa z domu. A tak si žena zobrala to, čo mala najradšej – jeho. Omámeného vínom ho do koča naložila a zobrala do chudobnej chyže, v ktorej predtým bývala. Tento príbeh a ženský vtip údajne cisárovnú v jej ťažkých chvíľach rozosmial. Isté však je, že cisárovná sa v Bardejovských kúpeľoch zotavila.

Bardejovské kúpele bohaté na minerály

Bardejovská voda je liečivá, prírodná a hlavne minerálna. Využíva sa najmä na pitné kúry. V areáli Bardejovských kúpeľov sa nachádza až desať prameňov. Sú nimi Prameň Alexander, Prameň Alžbeta, Prameň Anna, Prameň František. Prameň Herkules, Hlavný prameň, Prameň Klára, Prameň Kolonády, Lekársky prameň, a Prameň Napoleon.

pramen-herkules-bardejovske-kupele

Prameň Herkules (Foto: O. Maňáková a Bardejovské kúpele)

TIP: Významným je najmä prameň Herkules, ktorý patrí k najsilnejšie mineralizovaným prameňom na Slovensku.

Bardejovské kúpele dnes

Aj dnes si v Bardejovských kúpeľoch môžete užiť dokonalý relax a nemusíte preto patriť do žiadnej kráľovskej rodiny. V kúpeľnom dome, ktorý je prepojený s ďalšími budovami presklenými chodbami, si môžu návštevníci vychutnať rôzne procedúry. Celý areál poskytuje veľa možností pre trávenie voľného času. Nachádza sa tu napríklad Múzeum ľudovej architektúry, kino, kaviarne, minigolf, kyslíková dráha, soľná jaskyňa či mnohé ďalšie atrakcie. Vydať sa môžete aj na prechádzky po viacerých turistických chodníkoch.

muzeum-ludovej-architektury-bardejov

Múzeum ľudovej architektúry (Foto: Henryk Bielamowicz)

Nie len pre ubytovaných hostí je atraktívny komplex Wellness Spa, v ktorom sa nachádza vodný aj saunový svet. Úžasné prepojenie pre kompletný relax celého tela aj duše.

wellness-spa-bardejov

(Foto: kupele-bj.sk)

TIP: Pri návšteve Bardejovských kúpeľov sa nezabudnite prejsť historickým centrom tohto krásneho mesta, ktoré je od roku 2000 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

historicke-centrum-bardejov

Titulná foto: Pierre Bona – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=27543955

E-book: Vodné bohatstvo Slovenska na stiahnutie

Diskusia k článku

levické rybníky