Spoznajte jaskyňu Dezidera Horváta – najväčšiu jaskyňu pohoria Tribeč

Len pred pár týždňami obletela internet informácia o objavení unikátu – najdlhšej a zároveň najväčšej jaskyne pohoria Tribeč, za ktorým stojí Speleoklub Trnava a jeho zanietení členovia. Všetky články, ktoré hovorili o tomto podzemnom objave, boli viac-menej ako cez „kopirák“ – tento článok však prináša pohľad speleológa Tomáša Lanczosa, ktorý sa na stále prebiehajúcom skúmaní priamo podieľa, a s ktorým sme spravili rozhovor o jaskyni a predovšetkým o vode v nej.

Objav na druhú

Jaskyňu, ktorej šachtový vstup sa nachádza v Nitre pod Kalváriou, mohli speleológovia znova objaviť vďaka Anzelme Hlôškovej a jej článku, ktorý v roku 2010 poslala do časopisu Krásy Slovenska, a Jurajovi Halamovi, ktorý na základe tohto článku začal v roku 2014 pátranie. V článku sa zmienila o náhodnom objave svojho otca Dezidera Horváta, ktorý naň narazil v lome počas ťažby vápenca v roku 1948. Ten na jej prieskum prizval profesionálneho jaskyniara, ktorý sa dostal len do hĺbky 30 metrov, a keďže v tom čase nebola dostupná taká technika ako dnes, prieskumné práce skončili.

Podľa doterajších meraní a odhadov môže jaskyňa dosahovať dĺžku okolo 400 metrov (13. 2. 2019 bolo odhalené ďalšie pokračovanie v podobe úzkej pukliny, ktorá pokračuje v dĺžke 30 m, je vysoká 10 m a možno badať i výzdobu), má vertikálny charakter, pohyb v jaskyni je veľmi náročný a nebezpečný a hornina, z ktorej je jaskyňa vytvorená, má na mnohých miestach ružovú farbu.

Na skúmaní najväčšej jaskyne v pohorí Tribeč spolupracujú tri speleologické kluby – Trnava, Strážovské vrchy a Tribeč. Stabilná partia sa stretne vždy v utorok večer, kde inde než v jaskyni, pričom sa schádzajú chlapci z Nitry, Nových Zámkov a z Dunajskej Stredy, odkiaľ je i pán Tomáš Lanczos, ktorý nám ochotne, veľmi obšírne a podnetne odpovedal na naše laické zvedavé otázky.

Aké sú najunikátnejšie nálezy jaskyne pod Tribečom?

Skutočnou nezvyčajnosťou je relatívne vysoká teplota jaskyne, a to 13 °C. „Spočiatku sme si ešte koncom leta mysleli, že vysoká teplota je spôsobená skalným masívom zohriatym slnkom počas horúcich letných dní, lenže táto vysoká teplota pretrváva stabilne aj v zime,“ prezradil podrobnosti z meraní Tomáš Lanczos. Zaujímavosťou je i fakt, že keď sú vonku nízke teploty, z otvoreného poklopu nad šachtou sa parí – presne tak, ako vám z úst, keď je vonku zima.

K jaskyni patrí  kvapľová výzdoba ako k pondelkovému ránu káva. Táto staro-novo objavená jaskyňa sa pýši hojnou prítomnosťou „zvláštnych, excentricky rastúcich speleotemov, tzv. heliktitov – ide o kvaple, ktoré rastú rôznymi smermi, bez ohľadu na gravitáciu, často pôsobia „kučeravo“ a ich vznik je záhadou aj pre odborníkov,“ skonštatoval člen Speleoklubu Trnava, pán Lanczos.

A čo voda v jaskyni?

Najhlbším miestom jaskyne je hladina podzemného jazierka, ktoré sa nachádza v malej guľovitej sieni v hĺbke 41,5 metra pod povrchom zeme a jeho teplota je v rovnováhe s teplotou vzduchu v jaskyni. „Tvar siene napovedá o genéze jaskyne – takéto tvary sú totiž charakteristické pre tzv. hypogénne jaskyne, ktoré vznikajú pôsobením vody z väčších hĺbok, zvyčajne pri vyšších teplotách,“ priblížil vznik jazierka oslovený speleológ.

Ako laikov nás zaujímalo, či bude možná aj konzumácia vody, no ako nám vysvetlil pán Lanczos, „po prvých meraniach mala voda kyslé pH, no po opakovanom odbere vody a meraní parametrov z 13. februára sa ukázalo, že má neutrálne pH, v najvyšších koncentráciách sa v nej nachádza vápnik, mierne zvýšené je sústredenie mangánu, no kritéria pre minerálnu vodu nespĺňa.“ Jeho pracovnou hypotézou je, že ide o presakujúcu zrážkovú vodu obohatenú o CO₂, ktorý do jaskyne preniká puklinami z väčších hĺbok.

Bude mať verejnosť príležitosť nazrieť do Jaskyne Dezidera Horváta?

Nadšencov tejto témy asi nasledujúcou odpoveďou speleológa nepotešíme: „Pri sprístupnení akejkoľvek jaskyne pre verejnosť treba pamätať na dve veci – bezpečnosť návštevníkov a ochranu jaskyne. V tomto prípade ani jeden z týchto dvoch aspektov nie je možné zabezpečiť.“ Úprimne, so zreteľom na pracovnú náplň a podmienky prieskumníkov v jaskyni si ani nevieme predstaviť, že by sa tam niekto dobrovoľne vybral (prehovoril klaustrofobik). Speleológovia sa  pohybujú v úzkych priestoroch s ostrými výstupkami a hranami, ktoré trhajú kombinézy a spôsobujú početné modriny. Mnohé miesta sú nestabilné, preto je potrebné pohybovať sa s maximálnou opatrnosťou profesionála. „Sú miesta, ktoré sme nafotili a dohodli sme sa, že tam proste nebudeme chodiť, aby sme ani náhodou nič nepoškodili,“ doplnil Tomáš Lanczos.

Pozitívna vízia na záver – formuje sa nová generácia nitrianskych jaskyniarov

V závere interview s ochotným odborníkom, rodákom zo Šiah, nás zaujímal i jeho osobný pocit z toho, že sa podieľa na tomto významnom objave – priznal radosť i počiatočný skepticizmus: „Bol som trošku skeptický, či tú jaskyňu skutočne nájdeme, vôbec som však nečakal, že má jaskyňa až takéto rozmery.“ A čo sa týka partičky, najviac ho teší skutočnosť, že tu zjavne vzniká nová generácia nitrianskych jaskyniarov.

Fotografie: Tomáš Lanczos