Slovensko má šťastie, že sa môže pýšiť veľkým počtom vodných pokladov. Žiaľ, nie všetky budú môcť spoznať aj naše budúce generácie. O niekoľko desiatok rokov hrozí, že sa vodné plochy zmenia na suché priestranstvá a ich bývalú krásu dosvedčia iba fotky. Vydajte sa k nim preto skôr, ako zmiznú z našej krajiny.
Prečo miznú vodné plochy
Existenciu vodných tokov a plôch ovplyvňujú dva faktory – kým niektoré sa menia vplyvom prostredia, o osude iných rozhoduje ľudská činnosť. V nížinných oblastiach sú ohrozené človekom predovšetkým mokrade, zatiaľ čo vo vysokohorskom prostredí doplácajú na zásahy do prírody plesá. Naopak, prirodzeným spôsobom klesá postupom času aktivita gejzírov a rozsiahle jazerá sa zmenšujú rozširovaním vegetácie. Ktoré slovenské vodné plochy sa pred zánikom oplatí navštíviť, vám predstavím v nasledujúcich riadkoch.
Skalnaté pleso
Vysychanie ľadovcového plesa vo Vysokých Tatrách je príkladom pôsobenia človeka vo vysokohorskej prírode. Pleso mala poznačiť nedávna stavba lanovky z Tatranskej Lomnice, pri ktorej pravdepodobne došlo k narušeniu podložia. Odvtedy v ňom najmä v horúcich letách badať razantný úbytok vody. Skalnaté pleso sa teší neutíchajúcemu záujmu návštevníkov – v lete patrí medzi vyhľadávané ciele turistov, v zime si tu na svoje prídu milovníci lyžovania.
Vrbické pleso
Strach zo straty prírodného pokladu majú aj obyvatelia Demänovskej Doliny. Vodná plocha Vrbického plesa sa vplyvom rozrastajúcej sa vegetácie (pálky rastlinnej) z roka na rok zmenšuje. Záchrana najväčšieho prirodzeného jazera Nízkych Tatier, našťastie, nie je ľahostajná miestnym, ani odborníkom, preto sa začalo s plánom jeho obnovy. Mnohí by radi prinavrátili do oblasti aj člnkovanie obľúbené ešte v uplynulom storočí.
Prameň Sivá Brada
Ak máte naplánovaný výlet do Tatier, neobíďte Spišské Podhradie. V pokojnej podtatranskej oblasti sa nachádza Sivá Brada – travertínová kopa, z ktorej vyviera minerálny prameň. V minulosti mohutný gejzír s erupciami dosahujúcimi až 15 metrov postupne strácal na sile. V súčasnosti na mieste niekdajšej pôsobivej vodnej masy nájdete už len bublajúci výver, ktorý v horúcich letných mesiacoch vysychá.
Herliansky gejzír
Za svoje objavenie môže vďačiť kúpeľnej tradícii malej východoslovenskej obce. Práve v lete roku 1872 tu na povrch vytryskla prvá voda. Pôvodné erupcie sa opakovali takmer nepretržite a dosahovali výšku od 20 do 100 metrov. Ich intenzita však postupne zoslabla a zväčšil sa aj časový interval medzi jednotlivými erupciami. Momentálne je to 34 až 36 hodín. Aby ste nezmeškali pohľad na krásu vodného divadla, uistite sa na webovej stránke obce Herľany, kedy sa očakáva najbližšia.
Jazero Kotlík
Neveľké jazero leží v chránenej krajinnej oblasti Vihorlatských vrchov. Vzniklo zahradením doliny kvôli zosuvu sopečných hornín. Stav vodnej hladiny v jazierku nie je ustálený, kolíše počas ročných období. Napriek tomu, že sa nachádza v piatom stupni ochranného pásma, je na pokraji zániku.
Mokrade
Mokrade majú z hľadiska životného prostredia obrovský význam. Nie sú len domovom komárov, ale významným miestom pre život mnohých druhov rastlín, vtáctva, obojživelníkov a rýb. Úbytok vzácnych mokradí pociťuje okrem Slovenska celá Európa. Za ich úbytkom sa skrýva stavba vodných diel, regulácia vodných tokov a ťažba rašeliny. Na zoznam chránených území čeliacich tomuto problému sa dostalo Medzibrodžie (okolie rieky Latorica) a donedávna bola situácia kritická aj v oblasti Dunaja.
Zapíšte si do cestovateľského denníka
- Vrbické jazero v Nízkych Tatrách ohrozuje rozrastajúca sa pálka rastlinná.Mokrade sú významné z hľadiska zachovania rozmanitosti živých organizmov.
- Na vrchole travertínovej kopy Sivá Brada v Spišskom Podhradí vyviera minerálny prameň – niekdajší mohutný gejzír. Okolie prírodnej rezervácie je bohaté na viacero ďalších prameňov.
- Skalnaté pleso je v lete obľúbeným turistickým cieľom, v zime patrí medzi vyhľadávané lyžiarske zjazdovky.
- Jazero Kotlík je lokalita s častým výskytom mloka karpatského.
Titulná fotka: Planetslovakia.sk
