”Voda je velmi dobrá, studená jako led a tak silná, že se oči zalévají, jak ji pohárik vypije, a člověk je pak v stavu klince strávit”. Týmito slovami opísala známa česká spisovateľka Božena Němcová ostrú vodu z prameňa, ktorý po nej dostal meno.
Prameň Boženy Němcovej by ste v spisovateľkinej rodnej zemi hľadali ťažko. Nachádza sa totiž priamo v srdci Horehronia, v malebnej dedinke Bacúch. Nájdete ho asi jeden kilometer od obce smerom na sever – za horárňou, ktorá sa nachádza pri miestnom tajchu. Len pár krokov lesným chodníčkom a budete mať možnosť napiť sa minerálnej vody, ktorú miestni volajú aj Kyslá.
Na informačnej tabuli pri prameni je napísané, že voda je studená, slabo mineralizovaná, má zvýšený obsah kyseliny boritej, je hydrouhličitanovo-chloridová a sodná. Pomenovaná je aj ako uhličitá kyselka.
Prečo práve Božena Němcová?
Prameň bol objavený už v roku 1813, kedy ho ešte obyvatelia Bacúcha a okolia pod týmto názvom nepoznali, hoci ho často navštevovali. Objavil ho banský radca Bergráth Herder. Prameň dostal meno po známej českej spisovateľke až v roku 1962, konkrétne 14. októbra, kedy od jej úmrtia uplynulo 100 rokov (niektoré zdroje chybne uvádzajú, že to bolo výročie jej narodenia, ale netreba im veriť – autorka sa narodila v roku 1820 a ide len o preklep). Na jej počesť ho nepomenovali náhodou. Sama Božena Němcová ho totiž navštívila a nie raz. Veď už v 19. storočí boli pri prameni vybudované miestne kúpele. Vodu z prameňa si pochvaľovala ako vieme aj z jej výroku, v ktorom opisovala jeho blahodarné účinky na trávenie. Na čerstvom lesnom vzduchu napísala aj knihu „Chyže pod horama“. Miesto, kde ona sama prespávala sa dodnes nachádza len kúsok od prameňa.
Už v roku 1829 bola voda z prameňa B. Němcovej podrobená prvej analýze, ktorú vykonal P. Kitabel. V minulosti vraj bola voda dokonca plnená do pečatených fliaš s etiketou a analýzou vody a predávaná.
Do dedinky spisovateľka nechodila sama. Sprievod jej robil doktor a známy slovenský spisovateľ Gustav Kazimir Zechenter – Laskomerský. Aj jeho slová, opisujúce silu bacúšskej vody sú dodnes uchované: ”…keď človek dúškom hodný pohár vychlipne, nuž, voda reže na jazyk a oči slzami zabehnú. Ona občerství, ale viac pitá, zapeká. Večer na prázdny žalúdok asi za sklenicu pitá, pôsobí v noci práve tak, ako nevykysnuté pivo. Pochádza to z veľkého množstva vyvinutého slobodného uhlíka, ktorý sa vyvinuje celou cestou krvobehu a potom ešte v mechúri. Pretože občerství a zapeká, veľmi dobre účinkuje pri slabých na črevá, behačkou trápených, pri bledej nemoci, ale zle slúži plnokrvným, alebo práve na srdce chorým…”.
(Foto: Brezno24)
Ak teda budete mať cestu cez Horehronie, nezabudnite z hlavnej cesty odbočiť do dedinky. Keby ste mali problém prameň nájsť pokojne sa opýtajte miestnych, veľmi milých ľudí, určite vám radi poradia. Hlad môžete zahnať priamo v obci, kde sa nachádza zrekonštruovaný starý mlyn.
