Majú nálepku „málo známe“, no oplatí sa ich vidieť – 8 vodopádov naprieč 8 slovenskými krajmi

Redakcia
Autor: Redakcia

Len máločo dobije človeka energiou tak ako sila prírody – niekto preferuje prechádzky voňavými lesmi, niekto výhľady z pokorených štítov a pre niekoho je tým najpríťažlivejším miestom v lone prírody vodopád. Ak patríte k poslednej skupine, tento článok je presne pre vás, a to bez ohľadu na to, z ktorého kúta Slovenska ste. Toto sú vodopády naprieč slovenskými krajmi, ktoré síce nie sú notoricky známe, no sršia kúzlom – presne takým, aké sa pri vodopádoch vrýva pod kožu. Tak poďme na to – pekne systematicky, zo západu na východ.

Hlbočiansky vodopád – najbližšia voľba z Trnavy i Bratislavy (ale iba občas)

Trnavský kraj je v porovnaní s inými slovenskými krajmi na vodopády najchudobnejší (teda keď nerátame Bratislavský, v ktorého katastri neleží ani jeden), no predsa len sa tu môžete k jednému zatúlať (naozaj len k jednému), a to k Hlbočianskemu vodopádu, ktorý leží neďaleko Smoleníc v závere doliny Hlboča a je zároveň jediným vodopádom celého pohoria Malých Karpát. Miestni tento vodopád prezývajú aj Padlá voda či Občasný vodopád; dôvod je zrejme jasný – jeho mohutnosť výrazne závisí od množstva vody v potoku, čiže raz je krásne bohatý (najmä na jar po roztápaní ľadu a snehu a po veľkých dažďoch), inokedy zas uzučký, skromný, dokonca v lete po ňom často niet ani stopy. Keď ho však zastihnete v jeho plnej paráde, voda padá z výšky 9 metrov.

Dolný a Horný Strážovský vodopád

Neďaleko od Trenčína nebýva len krásna Katarína, ale aj krásne vodopády, ktoré sú pred bežnými ľuďmi absolútne skryté – sú mimo vyznačených turistických chodníkov, v lone nedotknutého lesa prírodnej rezervácie s najvyšším stupňom ochrany. Dolný a Horný Strážovský vodopád, jeden má 6 a druhý 9 metrov, sú kúsok od seba na Strážovskom potoku. Keďže sa nachádzajú mimo trasy a prístup k nim vedie cez územie, kde je pohyb mimo turistických trás zakázaný, pohľad na ne si môžete vychutnať len cez fotografie.

dolny-strazovsky-vodopad

Dolný Strážovský vodopád (Foto: Jozef Dovičin)

horny-strazovsky-vodopad

Horný Strážovský vodopád (Foto: Jozef Dovičin)

Rudniansky vodopád

Hoci sú Štiavnické vrchy, čo sa týka vodného bohatstva, známe najmä tajchmi, ukrývajú aj jeden vodopád. V lesoch Rudnianskej doliny, po asi 15-minútovej prechádzke z obce Uhliská (okres Levice) natrafíte na 4 metre vysoký Rudniansky vodopád. Je tvorený viacerými prúdmi, ktoré obtekajú majestátnu skalu a ktorých mohutnosť závisí zas od ročného obdobia. V každom prípade, svoje čaro má ako na jar, tak i v zime, keď sa mení na galériu cencúľov.

Vajskovský vodopád – v epicentre ticha

To, aké malebné je Horehronie, si vedia vďaka notoricky známej pesničke predstaviť asi všetci. O Vajskovskej doline dlhej 10 km sa v nej síce nespieva, no ide o jednu z najkrajších a najtichších (vyhlásená zóna ticha) v Nízkych Tatrách. Na jej konci sa vznešene týči Vajskovský vodopád – voda padá z výšky 9 metrov a elegantne obmýva terasovito rozmiestnené skaly. Hoci ide o nenáročnú horskú túru (z obce Črmné ste v cieli za 3 hodiny), v hojnom počte sa tu vyskytujú medvede, preto buďte obozretní. Nuž a po dobrej túre sa môžete schladiť buď vo vodopáde, alebo v absolútnom finiši túry v Krpáčovskom jazere.

vajkovsky-vodopad

Cenu v kategórii „Najkurióznejší názov“ vyhráva – Vodopád v Zadkoch

Žilinský kraj je azda najbohatší, čo sa týka počtu vodopádov. Jedným z mnohých je 3,5 metra vysoký vodopád v Zadkoch, ktorý možno nie je extra známy, no meno nesie vskutku kuriózne. Dostal ho podľa malej veľkofatranskej doliny Zadky, v ktorej leží. Tak ako v prípade väčšiny vodopádov, aj mohutnosť Vodopádu v Zadkoch závisí od ročného obdobia. A nielen mohutnosť. Podľa množstva vody v potoku sa mení i tvar a priebeh a čo je zaujímavé, ide o deštrukčný vodopád, ktorý svojím tokom ničí kamenné podložie a tým postupne zaniká – o dôvod navyše vydať sa k nemu čo najskôr (pokojným tempom ste tam zo zastávky v Liptovských Revúcach za hodinku alebo aj skôr, keď sa vyveziete autom k horárni Hajabačka).

Kmeťov vodopád – najväčší (ani sa presne nevie, ako veľmi)

Kôprová dolina v Prešovskom kraji skrýva nielen najväčší vodopád vo Vysokých Tatrách, ale aj na celom Slovensku – Kmeťov vodopád s výškou až 80 metrov (niektoré zdroje hovoria dokonca 90 metrov). A čo je paradoxné, hoci ide o slovenské naj, vzhľadom na polohu nepatrí medzi významne navštevované tatranské vodopády. Jeho veľkoleposť a mohutnosť možno pozorovať z vyhliadkovej plošinky, ktorá je vybudovaná na ľavom brehu Nefcerského potoka (pri pohľade spredu sa zdá byť totiž kratší, keďže voda padá cez mierne oblúkové kaskády).

Hrhovský vodopád – skvelá voľba pre tých, ktorým sa nechce veľa kráčať

Niekto raz povedal, že na východe nič nie je, no týmto výrokom fatálne šliapol vedľa. Dôkazom krásnej prírody východného Slovenska je (aj) obec Hrhov, ležiaca medzi Rožňavou a Moldavou nad Bodvou, a v nej situovaný skvost – Hrhovský vodopád, ktorý spolu s vodopádom v Lúčkach predstavuje jediné dva vodopády umiestnené priamo v obci, medzi rodinnými domami. Hrhovský vodopád je zároveň najväčším a najmohutnejším vodopádom v Slovenskom Krase – voda padá z travertínovej terasy z výšky 15 metrov. Tento vodopád na rozdiel od ostatných nevytvára potok, ale vyvieračka (výtok krasových vôd na zemský povrch) Féj, ktorá zásobuje obec pitnou vodou. Trvanie tejto „túry“ je 10 minút, takže ak nie ste na hodinové výšľapy, ale chcete sa pokochať energiou vody z útrob zeme, Hrhovský vodopád je ako stvorený pre vás.

hrhovsky-vodopad

Tak kam sa vyberiete najbližšie?

Titulná foto: Vajskovský vodopád

E-book: Vodné bohatstvo Slovenska na stiahnutie
Showing 2 comments
  • Avatar
    Ivo
    Odpovedať

    Nabadanie na trestný čin je na slovensku taktiež trestným činom. Takže by som si dobre rozmyslel popis ku vodopádom ktoré sa nachádzajú v najvyššom stupni ochrany.

    • Naša Voda
      Naša Voda
      Odpovedať

      Dobrý deň, Ivo,

      ďakujeme za komentár. Text nenabádal k návšteve vodopádov, len popisoval, ako sa k nim dá dostať a chybne v ňom nebolo dostatočne zdôraznené, že najvyšší stupeň ochrany a vybočenie z turistickej trasy vlastne znamená, že takýto pohyb nie je povolený. Nenachádzalo sa v ňom nikde znenie s výzvou k návšteve, nabádaniu k návšteve. Text pri Strážovských vodopádoch sme na Váš podnet upravili. (Na záver len pre informáciu: pohyb v najvyššom stupni ochrany mimo značených trás však nie je trestný čin, ale priestupok s pokutou. Trestný čin je to v prípade, ak po takomto mieste osoba neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom alebo skútrom. Celé znenie Zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny nájdete voľne dostupné na internete: http://www.epi.sk/zz/2002-543#f2831155.)

      S prianím pokojného dňa, tím Naša voda

Diskusia k článku

vodna-nadrz-jelenec-remtaz-oddychovy-areal-gymes-jazero-nitra