Povesť o Herlianskom gejzíre: voda, ktorá má pripomínať silu pekla

Avatar

Čo si predstavíte, keď počujete názov obce Herľany? Väčšine z nás sa vybaví mohutný gejzír, ktorý má – samozrejme, ako všetko unikátne – rôzne verzie príbehov o svojom vzniku. Jeden z nich vám predstavíme. Je o šikovnom Cigánovi, ktorý svojím rozumom prekonal aj sily pekla.

Povesť o vzniku Herlianskeho gejzíru alebo Ako Cigán porazil čerta

Veľmi dávno, niekde tam, kde sa kedysi nachádzalo svinické panstvo, bolo také suché leto, že ľudí pripravilo aj o úrodu. Ľudia, ktorí bývali v tomto zúboženom a vyhladovanom kraji, ledva prežili. Páľava bola taká veľká, až od nej zem praskala. Cez veľké praskliny v suchej hline bolo vidieť až do samotného pekla. A ani tam to veru nebolo med lízať. Ani čertom horúčava nič neostala dlžná a nepochodili o nič lepšie ako ľudia – aj oni hladovali.

Jeden rohatý sa nad tým aj zamýšľal, že aké to musí byť strašné skonať od hladu a doslova otrčiť kopytá k nebu. Zmyslel si teda, že navštívi babu korenárku, aby mu jednak dala niečo pod zub a jednak ho zachránila od strašného konca, ktorý si predstavoval. Čertisko sa teda vydriapalo cez praskliny v zemi až na pozemský svet – neďaleko Herlian, kde žila spomínaná korenárka. Tá však čertov nemala v láske, a tak mu dala pod zub zvláštne vajce. Keď ho čert prehltol, baba ho naplašila. Vraj sa mu z vajca v bruchu vyliahne chlapec. Zľakol sa tej predstavy, nuž sa pobral hľadať nejakého Cigána. Tí vraj vedia v podobných situáciách pomáhať. A aj ho našiel – takého, čo akurát pásol stádo bradatých a rohatých kôz.

historicka-foto-herliansky-gejzir

Herliansky gejzír – historická foto zo začiatku 20. storočia (Zdroj: HistoricKE)

Čert sa potešil, že našiel Cigána, ktorý je jednak podobne čierny ako on, jednak má kozy s rovnakými rohmi, kopytami a bradou ako on. Posťažoval sa mu teda, „bratkovi“, so svojimi ťažkosťami. Cigán ho vypočul a kázal vyplašenému čertovi ľahnúť si na zem – bruchom hore. Keď sa tak stalo, poriadne mu naložil pastierskou palicou po bruchu. Rany boli také silné, že prebudili zajaca spiaceho v neďalekých kríkoch. Ten vybehol z krovia a trielil cez vyprahnuté pole do lesa. „Tu máš svojho chlapca,“ povedal Cigán čertovi. „Už budeš mať pokoj, ten sa už nevráti.“ Čert sa veľmi potešil tejto rýchlej záchrane a začal rozmýšľať, ako by Cigána mohol zobrať so sebou do pekla, veď šikovný felčiar sa čertom zíde. Napadlo mu, že si zrovnajú sily. Veď Cigán predsa nemôže byť šikovnejší alebo silnejší. Víťaz si potom môže zaželať čokoľvek a ten druhý mu to musí splniť.

Cigán súhlasil a navrhol čertovi úlohu. Majú skúsiť, ktorý z nich vytlačí mlieko zo skaly. Čert sa potešil, že na túto hru pristal, a tak schmatol prvú skalu a stláčal ju, kým sa mu medzi prstami nezmenila na prach. Cigán to mal premyslené – medzi dve skaly vložil chlieb nasiaknutý mliekom. Keď čert zbadal tečúce mlieko, zľakol sa toľkej sily a ušiel do pekla, kde príbeh porozprával svojej rohatej mame. Tá ho hneď poslala naspäť – takýto silný nepriateľ nemôže viac chodiť po zemi, lebo ani samotní čerti pred ním nie sú v bezpečí. Vraj. Nech si dajú ďalšie preteky, pričom ak Cigán vyhrá, dostane plné vrece peňazí. A tak šiel. Vyhľadal Cigána, aby mu navrhol ďalšiu úlohu – kto unesie viac sliviek. Vybrali sa do susedného sadu. Čert sa pustil zbierať do košov a Cigán? Ten začal lámať stromy, že ich odnesie naraz a všetky. Čert sa toho zľakol. Nechcel prísť o svoju čertovskú povesť, tak sa vzdal vopred. Rovnako to bolo aj pri ďalších úlohách, keď ho Cigán svojou šikovnosťou a vynaliezavosťou preľstil. Čert radšej uznal, že Cigán vyhral, a daroval mu aj sľúbené vrece peňazí. A tak išli každý po svojom. Cigán porozprával tento príbeh v osade a stal sa vajdom. Čert sa, naopak, nemal až tak čím pochváliť. Všetci čerti sa mu smiali, ako sa nechal oklamať – nielen v pekle, ale i na zemi. To sa však čertom už tak nepáčilo. Nebudú sa predsa ľudia z pekla vysmievať! Na mieste, kde sa spomínaná príhoda udiala, vytryskol až z hlbín pekla silný prameň. Jeho erupciu bude sprevádzať silné syčanie, aby sa ľuďom čerti pripomínali a aby nezabudli, kto je pánom pod zemou.

Je zaujímavé, že ľudia si časom prepojili gejzír s čertmi a peklom. Jeho voda je liečivá a napriek tomu, že má pochádzať z pekla, je studená.

Ako vznikol gejzír naozaj?

Skutočný príbeh je rozhodne menej rozprávkový, ale napriek tomu zaujímavý. Herľany boli známe svojimi prameňmi (boli známym kúpeľným mestom až do druhej svetovej vojny) už od 15. storočia. V 19. storočí bol dopyt po liečivej vode už taký vysoký, že voda z prameňov nestačila. Preto v roku 1870 začali vyhlbovať vrt, ktorý mal zabezpečiť dostatok liečivej vody. Návod vrtných prác zostavil Ing. Viliam Zsigmondy.

budova-kupelov-herlany

Budova kúpeľov (Zdroj: HistoricKE)

Prvá výrazná erupcia nastala v roku 1872 po navŕtaní hĺbky 172 metrov. O rok neskôr voda vytryskla z hĺbky 275 metrov, a to až do 20-metrovej výšky. Opakujúca sa erupcia (7 – 8 hodín) nastala po navŕtaní hĺbky 330 metrov. Vrtné práce prebiehali až do mája v roku 1875 (vrt v hĺbke 404,5 metra). Ide teda o prírodný úkaz aktivovaný ľudskou činnosťou. Spočiatku vodu z gejzíru zachytávali do nádrží, následne ju ohrievali a využívali v liečivých kúpeľoch. Koncom 19. storočia ňou údajne zaplnili viac ako 40 nádrží. O tom, že gejzír je unikátny, svedčí aj fakt, že bol dlhodobo jediným studeným gejzírom v Európe (do roku 1903). Od roku 1987 je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. A právom, spája totiž múdrosť človeka a silu prírody (ako uviedla starostka obce v rozhovore z roku 2015).

TIP: Zaujímavosť: Vedeli ste, že v roku 1874 trvala erupcia celých 10 dní a mala 112 metrov?

Slabnúce erupcie si vyžiadali opravu

Nielen frekvencia sa zvýšila z pôvodných 7 – 8 hodín (niekde je uvádzané 8 – 9) na terajších 34 – 36 hodín (niekedy menej) medzi jednotlivými erupciami. Aj samotné erupcie strácajú svoju silu. V súčasnosti trvajú približne pol hodinu (25 minút). Po oprave v roku 2016 voda stúpa do výšky 22 metrov (dovtedy rôzne zdroje uvádzali okolo 10 – 15 metrov). Ak plánujete gejzír navštíviť, sledujte stránku obce Herľany, kde nájdete informáciu o nasledujúcej erupcii. Návštevníkom je odporúčané prísť aspoň hodinu vopred, keďže čas je orientačný.

Titulná foto: mapio.net

 

 

E-book: Vodné bohatstvo Slovenska na stiahnutie

Diskusia k článku