Po stopách hrdinov SNP

Odvaha a vytrvalosť. Aj toto boli vlastnosti našich predkov, ktorí bojovali za našu krajinu. Aj dnes sprevádzajú tých, ktorí sa bez strachu a plní odhodlania vydajú na túru cez najväčšiu slovenskú magistrálu. Cestu hrdinov SNP.

Človeka, ktorý túto trasu prešiel celú, podľa všetkého na každom rohu nestretnete. Avšak sú takí (a je ich dosť), ktorí si sen prejsť celé Slovensko splnili a opisujú ho ako nezabudnuteľný zážitok. Cesta hrdinov SNP je nielen návratom k prírode a odkazom našej histórie, ale svojím spôsobom aj „skúškou prežitia“ a sily ľudskej psychiky.

Poznámka: Sami sme túto cestu nezdolali (len niektoré jej úseky), preto sme sa spojili s tými, ktorí k tomu majú naozaj čo povedať. Týmto ďakujeme Adamovi Rehákovi (absolvoval celú trasu naraz) a Ľudmile Müllerovej (absolvuje trasu po častiach), za ochotu odpovedať na naše otázky.

Dlhá, náročná, ale aj nádherná. Taká je Cesta hrdinov SNP.

Trasa dlhá 762 kilometrov sprevádzaná červenou značkou vedie naprieč celým Slovenskom. Začína v Duklianskom priesmyku (práve tu sa odohrala najväčšia bitka Československa) a končí tam, kde sa vlieva Morava do Dunaja, priamo pod Devínskym hradom (alebo naopak, začať môžete pri Devíne). Počas fyzicky aj psychicky náročnej túry zbadáte nádherné výhľady, ktoré sa vryjú do pamäti aj do srdca. Nádherná a rozmanitá slovenská príroda je priateľom aj nepriateľom každého, kto sa na túto cestu vydá. Ak teda chcete zdolať červenú značku, pripravte sa na noci pod hviezdami, útulne, otlaky aj divú zver.

Cesta hrdinov SNP dostala názov podľa slovenských hrdinov, ktorí bojovali za našu zem; vedie cez miesta najťažších bojov z roku 1944. Počas cesty sa tak skutočne môžete priblížiť k SNP.

Úryvok z rozhovoru s Adamom: Mali ste z cesty pocit, že ste akoby súčasťou toho, čo bolo kedysi? Boli miesta, kde ste si uvedomovali dôležitosť SNP pre náš národ?  – Áno po celej ceste boli roztrúsené rôzne pamätníky. Samozrejme, Dukliansky priesmyk, Slavín v Bratislave, ale boli to aj mnohé malé a neznáme pamätníky vojakom. Vtedy som si uvedomoval, v akom teréne sa bitky odohrávali, a aké náročné to muselo byť pre vojakov v minulosti.

Motivácia? Sloboda!

Tak, ako naši predkovia túžili po slobodnej zemi, aj my v dnešnej dobe túžime po slobode, ale trochu inak. Oslobodenie od reality, v ktorej žijeme, vám poskytne snáď každý výlet do prírody. Zobrať si však na plecia ruksak a vydať sa na dlhú cestu, to už je trochu o inom. Adam prešiel cestu, keď dovŕšil 18 rokov, videl v nej akúsi „skúšku dospelosti“. Dodnes v ňom zanecháva pocit absolútnej slobody strávenej v slovenskej prírode. Ľudmila je vášnivá turistka, k ceste SNP sa dostala na základe inej túry. Hovoríme o veľmi odvážnej žene, ktorá sama so zvončekom proti medveďom zvláda aj noci v horách.  Ako sama povedala, „je to trochu adrenalín“. Keďže nemá časové možnosti na to, aby prešla trasu vcelku, kúskuje si ju na časti. „Chodím raz do roka približne na týždeň a prejdem okolo 100 – 180 km. Najskôr to boli Malé Karpaty, v ďalšom roku okolie Trenčína, potom bola etapa z Trenčína po Donovaly, hrebeň Nízkych Tatier, Slovenský raj a Volovské vrchy a posledná etapa, ktorá ma čaká budúci rok, je prejsť zo Šariša po Duklu. Je to vraj jedna z najkrajších častí tejto trasy, i keď mne osobne sa veľmi páčil úsek hrebeňom Nízkych Tatier a prechod z Fačkovského sedla po Donovaly. Najmä Sklenianske lúky a výhľad z nich na Turčiansku kotlinu bol úžasný. Takisto výhľady z Krížnej vo Veľkej Fatre.“

Bez vody ani na krok!

A voda? (Ak nerátame tú dažďovú, ktorej v lepšom prípade nebude veľa.) Na rozdiel od našich národných hrdinov to budete mať predsa len troška jednoduchšie – nové technológie a vyznačená cesta vás privedie k nejednému zdroju pitnej vody. Musíte si však dávať pozor na to, aby ste si trasu a prejdené úseky veľmi dobre preštudovali, naplánovali a poriadne sa zásobili.

Tu sú niektoré z prameňov a studní, ktoré po ceste stretnete:

Zbojnícka studňa, prameň v obci Hradisko, prameň pri sedle Stráže, Zimná studňa, prameň v Údolí smrti, Črmeľ, Tri studne, prameň pod Lastovičím vrchom, prameň pod Skorušinou, Voniarky, prameň za Gápľom, prameň Hrona, prameň Zubrovice, prameň pod Vysokou, prameň v Chrenovských lazoch, prameň Žiare, Kubranská kyselka, Záblatská kyselka, prameň Zubrovica, prameň na Andrejcovej, Prameň pod Vrbovicou, Ramža, prameň Ďurková, Kráľova studňa, prameň Hiadeľské sedlo, Prameň Mon Repos, studnička Mesačná lúka, prameň Zbojníčka, Máriin prameň,…

Turistická trasa taktiež križuje veľa slovenských riek a potokov, napríklad Ondavu, Topľu, Torysu, Hornád, Váh,…

Na pitný režim sme sa opýtali aj Adama, ktorý celú trasu prešiel za 28 dní.

„S pitným režimom naozaj problém nebol. Dávali sme si veľký pozor, aby sme nosili so sebou aspoň 2 – 3 litre vody. Vopred sme si pozerali vhodné studničky a pramene, takže celú cestu sme mali čo piť. Len jedenkrát sme boli nútení zazvoniť na neznámy dom a vypýtať si pitnú vodu – bolo to v Strážovských vrchoch neďaleko Zliechova.“ Adam nám prezradil aj to, že množstvo potôčikov a prameňov postačilo aj na kúpanie a „sprchovanie“.

Ľudmila túto trasu prekonáva po častiach a prezradila nám, že sa vždy navečer snaží nájsť prístrešok, ktorý je v blízkosti prameňa.

Naprieč celým Slovenskom.

Cesta hrdinov SNP vedie cez Ondavskú vrchovinu, Čergov, Šarišskú vrchovinu, Volovské vrchy, Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Žiar, Strážovské vrchy, Biele Karpaty a Malé Karpaty.

• maximálna nadmorská výška: 2043 m n. m.
• minimálna nadmorská výška: 145 m n. m.

Krásne miesta, ktoré môžete navštíviť, aj keď sa na trasu nechystáte.

Dukla

Pamätníky na Dukle sú poctou bojovníkom SNP. Je to miesto, z ktorého budete mať zimomriavky hneď, ako si uvedomíte, čo sa tu odohralo. Krvavé boje v Duklianskom priesmyku boli príčinou strát mnohých životov. Nielen vojaci, ale aj miestni padli pri mínových bojoch, streľbe…

 

Telgárt

Obec Telgárt bola jedným z miest najväčších bojov na našom území. Dodnes v obci pred úradom pripomína tento čas betónové súsošie partizána, ženy a malého dieťaťa. Na lúkach severne od obce môžeme dodnes vidieť priehlbiny po výbuchoch granátov. Vojaci červenej armády obec nazvali „slovenským Stalingradom“. Telgárt, ktorý leží pod Kráľovou hoľou, neďaleko prameňa rieky Hron, bol jedným z miest najkrvavejších bojov. Hoci povstalci získali prevahu, obec ustupujúci Nemci podpálili.

Najvyšší vrch Nízkych Tatier – Ďumbier

Nízkotatranský Ďumbier, známy svojím slovenským dvojkrížom na vrchole, je najvyšším bodom celej trasy. Vo výške 2043 metrov nad morom si vychutnáte pohľad pre bohov. Pri troche šťastia tu narazíte aj na kamzíka.

 

Stretnutie s národným hrdinom – Mohyla Milana Rastislava Štefánika

Cestou cez najdlhšiu slovenskú turistickú magistrálu sa nestretnete len s pamätníkmi Slovenského národného povstania, pripravte sa aj na „rande“ s ďalším slovenským hrdinom – Milanom Rastislavom Štefánikom. Turistická trasa prechádza cez Bradlo, kde stojí – stojí Mohyla (a zlá chvíľa?). Adam nám prezradil, že žiadna zlá chvíľa na Mohyle nebola, naopak, že z tohto miesta naozaj dýcha slovenská história. Architektonický skvost Slovenska navrhnutý Dušanom Jurkovičom je zároveň miestom posledného odpočinku M. R. Štefánika. Od travertínovej stavby vedie na Devín Štefánikova magistrála, ktorá taktiež dostala názov podľa človeka, ktorý formoval naše dejiny.

 

Sútok Moravy s Dunajom pod Devínskym hradom

Nádherný pohľad z Devínskeho hradu si môžete dopriať kedykoľvek počas roka. Na hrade si SNP pripomínajú pravidelne.

Dnes, keď si pripomíname odvahu svojich predkov spred 74 rokov, si pripomeňme aj cestu, ktorá svojou náročnosťou priblíži človeka k prírode a k časom minulým. „Je toho oveľa viac – „SNP-čka“ nie je zábava zhrnutá do niekoľkých viet v článku na internete,“ hovorí Pavol Urban, ktorý si taktiež cestu vyskúšal na vlastnej koži (rozhovor s ním sme uskutočniť nestihli). K jeho slovám sa prikláňame. Ak sa naozaj rozhodnete ísť, neberte to na ľahkú váhu a na cestu sa skutočne dobre pripravte.

Tipy na cestu:

• Ak sa plánujete vydať na cestu SNP naraz, pripravte sa na to, že budete potrebovať aspoň mesiac voľna.
• Ak si netrúfate prejsť celý úsek, ale cesta vás láka, rozkúskujte si ju po častiach.
• Túra je náročná viac psychicky ako fyzicky. Je lepšie ju absolvovať v spoločnosti.
• Balenie na túru si dobre premyslite, náklad, ktorý si zbalíte, budete musieť aj nosiť.
• Tip od Adama: Veľmi účinná vec, ktorá sa nám osvedčila, bola, že sme si chladili nohy v ľadovej vode. Je to dobré proti kŕčom.

 

Celý rozhovor s Adamom si môžete prečítať tu.

Titulná foto: cestasnp.sk